TUNING ZRAZ SVIDNÍK: Subaru, drifter bez rúk, nočné koncerty a duch dieťaťa na ceste?!

Zdravím.

Cítili ste sa už niekedy ako vo filme? Nezáleží na tom, či celý deň, hodinu, alebo len jeden jediný maličký moment, je to nepodstatné. Dôležitý je samotný pocit, ktorý vo vás nechá akúsi stopu, pohladí na duší a na chvíľu má človek pocit, že ten život naozaj žije podľa svojich predstáv a nielen prežíva. Čosi také sa mi prihodilo včera, ôsmeho augusta.

Za ten deň sa toho stalo naozaj mnoho, ba dokonca až toľko, že si to moja skromná pamäť nedokázala zapamätať celé spoločne s tými najmenšími detailami. V tomto článku by som vám však i tak rada zrekapitulovala včerajší deň - deň, kedy som sa cítila ako vo filme. Deň, na ktorý nikdy nezabudnem a doposiaľ jeden z najlepších dní cez letné prázdniny.

Tuning zraz. To bola akcia, na ktorú sme sa s priateľom aj jedným známym chystali. Konala sa vo Svidníku, čosi vyše hodinka cesty od nás. Ráno som si nastavila budíček na pol siedmu a kvôli takémuto nekresťanskému rannému vstávaniu som šla i skôr spať, snáď aby som nebola až taká unavená. Asi vám ani nemusím hovoriť, že to dopadlo tak, že som unavená predsa len bola, aj keď prebudenie a samotný boj s posteľnou gravitáciou bol celkom svižný.

Ďakovala som sama sebe, že ma napadlo sa osprchovať v noci pred výletom lebo ráno by sa mi do toho absolútne nechcelo. Ostávalo sa len namaľovať, trochu upraviť vlasy a psychicky sa pripraviť na deň na priamom slnku. Príprava zabrala niečo okolo hodinky a mohlo sa vyraziť smer ku priateľovi - pôvodný plán boli raňajky a ďalšie množstvo toastov, aby sme nepomreli od hladu. Nakoniec z toho vzišli iba tie toasty (26 kusov, ehm). Nákup vody, tankovanie pred cestou a smer neďaleké mesto - po známeho, priateľovho spolužiaka.

Bez menších komplikácii sme sa dostali na cestu okolo Domaše a užívali si zatiaľ nie až tak horúci deň. Pred nami sa zjavilo zopár debilov za volantom, ale nič špeciálne, čo by sme už predtým nezažili. Dali sme si aj športový rozjazd pri 5,5 tisíc otáčkach pri predbiehaní nudnej karavány - samozrejme až do momentu, kým sme nezistili, že karavánu za sebou vlečie celkom pekné biele BMW. Možno sa tiež chystal na zraz a miesto stanu si na prespanie zobral čosi pohodlnejšie. Zanedlho sme dorazili smer Svidník a nastalo klasické míňanie paliva, rozumej blúdenie po meste, aby sme úspešne našli letisko. GPS síce nezlyhala a ukazovala správnu trasu, ale nejak nestíhala rýchlosť nášho auta a ukázala, že sa blížime k odbočke až v momente, keď sme ju úspešne prešli. Vraví sa však, že do tretice všetko dobré a skutočne sme tretíkrát trafili správnu odbočku.

"Veď budeme vyjednávať, je to somarina platiť vstupné na celé tri dni keď tam ideme iba na jeden." Vieš, že hej. Z vyjednávania sa nakoniec neozval ani hlások a my sme uvalili 30€ za vstupné (10€ na hlavu). Musím však povedať, že to stálo za to a celý deň bol úžasný aj napriek tomu hroznému teplu.

Prišli sme akurát včas - šprinty motoriek na štvrť míle sa končili a na radu prichádzali autá - stará AUDIna a BMW, Subaru a iné srandy. Vošli sme do areálu, prechádzali sa pomedzi "nudné", ale aj vytuningované autá, počúvali masakrálne repráky, obdivovali repráky vzadu i to, čo sa tým tátošom nachádzalo pod kapotami, ale hlavne sme sa v ten moment cítili ako vo Fast and the Furious (kto nevidel, určite odporúčam). Pridám vám sem aj zopár fotiek (haha, zopár, čítaj 70). Hlavným cieľom všetkých uchádzačov s autami bolo predviesť sa a nechať sa obdivovať, a teda si niektorí pridŕžali otvorenú kapotu fľašou od piva, volantom, pružinou a inými srandovnými vecami. Škodovka s plechovkou od piva to jednoznačne vyhrala na celej čiare.

Zábavné na tomto aute bolo asi to, že malo iné SPŽtky vpredu aj vzadu, dokonca aj iné mesto, len neviem, či to vidíte.

Hneď na začiatku ma potešilo prichádzajúce Subaru. Na Subaru mám menšiu úchylku, a tak som celý čas očami pátrala po ďalších zaujímavých kusoch, len aby som si ich mohla všetky vyfotiť. Misia splnená, na fotkách mám všetky Subaru, ktoré som zbadala - snáď okrem dvoch. Tieto série vám sem taktiež s radosťou pridám, a začala by som asi tým, čo sa mi páčilo najviac.

Kliknutím si fotky zväčšíte.

No nie je krásne? Som odporca farebných diskov a niektoré autá tam vyzerali naozaj odporne, napríklad hnusné hnedé s ružovými diskami, ale tieto zelenožlté ma dostali. Subaru sa hodia ako uliate a toto ma zo všetkých dostalo asi najviac, aj keď je pravda, že šprint prehralo. Nevadí, stále toto auto ostáva môjho srdca šampión, aj keď nemám veľmi v láske tieto veľké autá (sedan powa). Až si raz kúpim nadupadné auto, prvé bude určite Subaru Impreza WRX Sti. A hneď po ňom aj Nissan GT-R (fotka bude nižšie).

Spoločne sme postúpili k priestoru letiska, na ktorom sa konali šprinty a už zdiaľky bolo počuť rev motoriek. Pri štarte ich dvíhalo na zadné koleso, dokonca i pri prudkom pridaní na rýchlosti a Fast and Furious bolo cítiť všade. Obišli sme si celý priestor, pozreli si pár závodov a po návšteve poľných hajzlov Toi Toi, kde sa nedalo dýchať, a aj človek čo netrpí klaustrofóbiou by dostal klaustrofobický záchvat, sme sa vybrali na druhú stranu - menej ľudí, viac áut a lepšie miesto s výhľadom. Po prechádzke medzi autami sme zakotvili pri nádhernom bielom Subaru (jedno z dvoch čo som si nevyfotila) a dívali sa na závody. Určite tu neskôr pribudne video, ale edit je ešte, bohužiaľ, v nedohľadne.

Moderátor vyhlásil druhé najväčšie lákadlo zrazu (hneď po Kontrafakte) - Barteka Ostalowského, driftéra bez rúk. Skutočne nemal ruky a do mikrofónu sa nám zveril s celým svojim príbehom a prezradil čosi aj o tom, čo sa mu skrýva pod kapotou - samozrejme, že to bolo po poľsky a som si istá, že ani samotný moderátor mu nerozumel pretože neprekladal. Z toho jasne vyplýva, že okrem "samochodu" sme sa nedozvedeli absolútne nič, ale na zážitku nám to neubralo. Bartek si pre divákov pripravil driftérsku show - jedna noha na volante, druhá na prevodovke a dal to ako kráľ. Video tiež určite pribudne, ale až časom. Mám však zopár fotiek, o ktoré sa s vami rada podelím.

Kliknutím fotky priblížite. Auto - Nissan Skyline R34.

Úspešne zničil gumy do piatich minút a potreboval prezutie, aby vo svojej show mohol pokračovať. Však sponzori zaplatia. Zhodli sme sa na tom, že keby jazdil F1, určite by skončil ako posledný a to preto, že ho tam prezúvali minimálne päť minút. Už ste videli, aby formulu prezúvali päť minút? Však sa tým sama oberá o čas. Každopádne, show bola super a najviac to na nás doľahlo v momente keď sme si uvedomili, že ten chlap naozaj nemá ruky a toto všetko robí dvoma nohami. Úžasné.

Po predstavení boli ďalšie šprinty a začala sa nudná časť - súťažiace Missky, hrnce a určite sa tam našli aj nejaké taniere. Pre nás nezáživné a hladný žalúdok sa už tiež začal ozývať. Zhodli sme sa na tom, že počasie nie je až tak zlé a čakali sme väčšiu horúčavu, ale to na nás doľahlo neskôr, keď sme otvorili naše auto. Horšie ako v pekle, verte mi. Obed prešiel ľahko a až do večera sme nemali čo robiť. Navštívili sme teda moju babku, aby sme si oddýchli od tepla, porozprávali sa a trochu zabili čas. Bola ako vo svojom živle, rozprávala sa s nami celý čas. Dozvedela som sa pár maličkostí o rodine a vyrazili sme hľadať vojenské pamiatky, ktorými je Svidník charakteristický. 

Po ďalšom blúdení sme dorazili, sfotili sa na tanku, ako to už asi býva zvykom a volanie prírody sa ozvalo znova. Nenechali sme sa tým odradiť a potom sme navštívili aj pamätník padlých hrdinov. Baterka na foťáku sa začala ozývať, a preto vám prinášam len zopár fotografii z toho miesta. Určite to však stojí za návštevu!

Naopak, František, naopak.

Náš Nissan Almera.

Dozvedela som sa, čo je to vlastne rúra a zistila, že s dievčaťom na palube by sme si toľko srandy nikdy neužili ako s chlapcami. Naozaj zážitok počúvať tých dvoch ako sa bavia o rúrach a podobných zaujímavých veciach, láskyplne si nadávajú a smejú sa aj z hlúpostí. Glo, glo, glo.

Nakúpila som čosi sladké a vyrazili sme opäť na zraz, pozrieť sa na záverečnú časť show Barteka Ostalowského. A tu už začína bombardovanie fotkami. Najprv Subaru, potom iné zaujímavé autá a opäť Subaru. Prechádzka, Subaru, tri kroky, ďalšie Subaru. Užívajte si fotky spolu so mnou. Aj chalani na mňa mali nervy, že som potrebovala zachytiť každé jedno Subaru, a najlepšie rovno zo všetkých uhlov. Ale veď viete, ako sa hovorí - Subaru nie je nikdy dosť.

Subaru Impreza WRX Sti. Auto mojich snov. "Nepchaj sa mi do záberu!"

Vidíte to Subaru tam? Tu niekde mi došlo, že nebudem mať sfotené ostatné autá vôbec, ak nezačnem fotiť aj čosi iné než len Subaru. Nuž...

Rozprávali sme sa s majiteľom auta na obrázku vyššie - chce ho predať za 9 500€. Ak sa niekto z vás cíti pri peniazoch, nech sa páči, ale mám pocit, že servis bude drahý. Prevodovka vraj neposlúcha a motor sa možno bude musieť tiež čoskoro vymeniť.

Nie je krásne?

BMW a Audi prichádzajú, vzadu dav ľudí. Celkom pekne zachytáva atmosféru zrazu. Fotky si priblížite kliknutím.

Vľavo - BMW, vpravo - Audi. Audi na šprintoch valcovalo ostatných. Ten pocit, keď so starým autom zotriete nové. 750 koní pod kapotou robí svoje.

Nissan GT-R. Ďalšie nádherné auto.

Tu niekde mi došlo, že fotím iba predky áut a mala by som to napraviť.

Po záverečnej show Ostalowského sme šli opäť do auta a do desiatej sa len tak poflakovali - čakali sme na koncert Kaliho a Kontrafaktu, zabávali sa nezmyselnými hláškami a robili si srandu zo Suveníra - pred koncertom určite objímal stromy. Do odbornej poroty pre vyhlásenie súťaže Miss Sympatia bol pozvaný ako porotca aj on sám - zhodli sme sa, že tretí strom zľava sa mu určite páčil najviac pretože mu dodal najviac energie. Neberte ma v zlom, ale prejsť od pesničky "Palcuj riť" k veciam ako "Nech sa mi darí, nech nemám nepriateľooov!" ... prosím vás. A to, ako sa snažil hrať na Rytmusa bolo tiež celkom zábavné.

Niektoré SPŽ-tky stáli naozaj za to.

Kontrast toho, čo sa na zraze objavilo. Neverili by ste, že ten šrot skutočne súťažil!

A tak sme sa všetci traja zrazu rozhodli: "Prečo fotíme len autá, ale nefotíme atmosféru zrazu?" Cvak, cvak, cvak, tri fotky do troch objektívov boli na svete.

BMW POWER. Tie krásne anjelske oči.

 Subaru číslo 3. Jeho úprava na túto verziu (550 koní) stála 150 000€.

Subaru číslo 4 a 5.

Subaru číslo 6.

Keď Suveníro konečne vypadol z pódia, temer hneď nastúpil Kali. Prišli sa na neho pozrieť aj vlhké trinástky, ba čo viac - opité vlhké trinástky. Atmosféra hustla, ľudia sa tlačili dopredu ako tupé ovce a mysleli si, že keď budú vrážať do každého, tak ich pustia. Haha, vieš že hej. Vlhkú trinástku s jej homosexuálnym partnerom sme ukľudni a ubezpečili, že cez nás sa tie tupé hlavy s jednou ešte väčšou tupaňou nedostanú a na chvíľu bol pokoj. Schytalo sa k bitke, ale nakoniec všetko dopadlo dobre. Kali si užil svoju polhodinu slávy a odišiel so slovami, že vie, že my čakáme na zlatý klinec programu - Kontrafakt. A aj sme sa načakali.

Po štyridsiatich minútach, kedy sa na pódiu skoro nič nerobilo a fanúšici čakali, kým si príslušníci Kontrafaktu navzájom pohonkajú péro, sa uráčili konečne vyjsť na pódium. Žiadne ospravedlnenie sa za zdržanie, žiadna rozlúčka na konci, a to Paťo spieval o disciplíne. Hm, peniaze predčia fanúšikov, však?

Okolo polnoci sme sa vybrali domov. Cestu som prespala, ale začula som, že nás obehol kamión a vzápätí ho zastavili policajti. Karma vracia všetko, zdá sa. Čosi podobné sa nám s priateľom stalo v Košiciach, ale to je už iný príbeh. 

Po ceste sme sa stretli s ďalším známym, aby nám ukázal svoje nové BMW a trochu povozil. Biela koža, kopec priestoru a nevídaný luxus - presne tak sme sa dozvedeli o tom, ako sa z ľudí, čo sadnú do BMW stávajú debili.
Po testovacej jazde sme sa vybrali odviezť známeho domov a za jednou nemenovanou dedinou sa stalo čosi, z čoho nám všetkým prešiel mráz po chrbte - v opačnom pruhu, tesne pri čiare oddeľujúcej krajnicu od cesty kľačal chlapec, možno chlap alebo bohviečo a díval sa do zeme. Hororový úkaz nás mega vystrašil, a teda sme si to kompenzovali ešte horšími hororovými príbehmi:

"Predstavte si, že by sme išli a on by tak pomaly zdvihol hlavu a pozrel priamo na nás - s červenými satanskými očami a usmial sa. No by som sa pos*ala." - Lotte.

"Možno je to syn motorkára, ktorého zabil na tom mieste kamión a teraz tam chodí hľadať svojho otca ako duch, pretože sa po jeho smrti brutálne zavraždil." - Priateľ.

"Možno ten chlapec je duch a chodí hľadať zblúdilé duše." - Priateľ.

"Predstavte si, že ideme... a viete - nejaké značky bývajú sčasti zakryté stromami - no tak tam by bola hlava toho decka, mŕtvolne bledá, ba dokonca až biela, so svetielkujúcimi červenými očami." - Lotte.

"Ja už s vami nikde nejdem do p.!" - František.

Neznášam hororové historky, ale nejak sa odreagovať trebalo. V mestečku kde bývam nás ešte zastavila polícia s bežnou kontrolou, ale policajti boli veľmi nesympatickí a správali sa hrozne. Nehovoriac o tom, že tam na tých dvoch autách stáli ako nekompletní...

A to sa udialo približne o pol štvrtej ráno. Usúdila som, že nie je bezpečné poslať priateľa tou cestou domov po tme, a tak sme prišli ku mne, kde sme počkali približne hodinku a pol do svitania. A takto sa o šiestej ráno končil náš celodenný výlet - 24 hodín na nohách, na páliacom slnku medzi autami, hororové udalosti v noci, policajná kontrola, záchvaty smiechu pri nezmyselných debatách, množstvo nadupaných áut, koncert, návšteva pamiatok a babičky... presne toľko sa dá vopchať do jedného dňa, ktorý bol ako vystrihnutý z filmu.

Subaru číslo 7.

A nakoniec nejaké tie motory:

Tu sa nachádza 1500 koní.

 SPŽtky sú rozmazané z toho dôvodu, aby nikomu neprekážali alebo čosi podobné.

Aký ste mali deň vy? Boli ste na Tuning zraze alebo ste si užívali horúci letný deň pri vode?

Charlotte.