Zdravím vás, drahí čitatelia!
K slovu sa hlásim ja, Anika, ale to ste zrejme mohli poľahky vydedukovať z toho pozdravu tak typického pre moju roztomilú maličkosť. Uvedomila som si, že kalendár na notebooku i v telefóne oznamuje blížiaci sa koniec januára a zdesila som sa, keď som si uvedomila abstinenciu knižného súhrnu za rok 2015. Pomaly nám ubehol celý prvý mesiac nového roka a ja som ešte nebola schopná spísať moje najobľúbenejšie knižné tituly za ten predchádzajúci. Jednak to pripisujem nedostatku času, za druhé aj kvalitnej prokrastinácii. Bolo jej dosť, verte mi. Keby som nebola tak nechutne lenivá ako som, už ste tento príspevok mohli dávno čítať. Nuž... ospravedlňovať sa nebudem, každá osobnosť je iná, všetci sme indivíduum v istom zmysle. A navyše, je lepšie čítať opozdený článok než žiadny, mám pravdu?
Paper Towns je jedna z prvých kníh, ktorú som prečítala keď som začínala s našim Faylotte blogom a zároveň mala táto kniha tú česť, aby sa stala jednou z prvých zrecenzovaných. Trhla všetky moje vtedajšie rekordy a obsahovala asi 3 000 slov, množstvo fotiek, dojmov a mojich myšlienok. Plus citáty. Paper towns rátam medzi jedno z najlepších diel čo sa mi dostali do rúk, hoci by sa v zozname možno nenachádzalo, keby som čítala od januára a nie júla. Ktovie, možno by ju čosi tromflo a nemala by to šťastie ocitnúť sa v zozname. Titul môžem jednoznačne odporučiť všetkým teenagerom s víziou zlepšenia si vlastnej angličtiny vzhľadom na to, že Greenovo vyjadrovanie nie je zložité a väčšina jeho stupídneho humoru aj tak vyznie najlepšie v originálnom jazyku a nie preklade. Ďalej aj ľuďom čo majú radi oddychové čítanie s prímesou romance a dobrodružstva. Jednoduchý príbeh ponorený do tajomstiev a tajomných objavov zasadený do bežného života nádejných maturantov. Rozhodne neľutujem ani sekundu strávenú nad Papierovými mestami. Recenziu nájdete tu.
