Vodič vs. Chodec

Anika vás zdraví pri ďalšom článku!

Mám za sebou náročný víkend, ktorý som s priateľom strávila v Bratislave v rámci Dňa otvorených dverí na Univerzite Komenského, konkrétne sme sa pohybovali po Filozofickej fakulte spoločne s FAY. S ňou som sa konečne po vyše siedmich rokoch stretla a užili sme si niekoľko prvých spoločných hodín. Avšak, tento príspevok nie je zameraný na nás malý výlet, o ňom sa dočítate niekedy inokedy a ja dúfam, že to bude čoskoro. Určite vám zdelíme naše pocity a všetko, čo potrebujete vedieť, no teraz sa poďte spolu so mnou pozrieť na môj názor ohľadom problematiky vodičov a chodcov.

Užť dlhšiu dobu som chcela napísať článok tohto rázu, ale nikdy som sa k tomu nedokopala a práve v tomto okamihu ho píšem už druhýkrát. Prvý formát sa mi nepáčil, a teda starostlivo prepisujem. Vodičský preukaz mám už zopár mesiacov, pomaličky sa blížim k jednému roku a odkedy sa na cestu pozerám z perspektívy vodiča, v mnohých veciach sa mi otvorili oči a uvedomila som si zopár závažných vecí, o ktorých by mal vedieť každý chodec - ten, čo ešte nemá vodičák. Sama som chyby popísané nižšie robila dlhé roky, no s postupom času a hodín strávených za volantom si uvedomujem, že tieto chybičky mohli a pre chodcov stále môžu mať fatálne následy vedúce pokojne aj k strate života.

1. "VEĎ MA VIDÍ!"

Ani neviem spočítať, koľkokrát som čosi také vyslovila. Chodci si myslia, že môžu porušovať pravidlá cestnej premávky alebo ohrozovať život svoj i vodičov bez toho, aby to so sebou nieslo následky. Potom sa stávajú také veci ako to, že štyria opití ľudia v tmavom sa potácajú po ceste mimo chodníka otočení chrbtom k prichádzajúcemu autu a vravia si, že ich tá osoba sediaca v aute uvidí a obíde ich širokým oblúkom. Ja som si vždy myslela, že keď majú tie mašinky svetlá, tak ma vodič určite zbadá a pochopí zúfalý nedostatok chodníka na ceste, ale nie je to celkom tak. Samozrejme, opitá som sa nikdy nikde nepotácala, ale veľa príslušníkov ľudskej rasy to robí.

 Niekedy nemusí byť ani mokrá asfaltka a človek za volantom nevidí ani správnu odbočku do cieľa, nieto ešte osoby pohybujúce sa po vozovke. Stretávacie a ani diaľkové svetlomety ešte nezaručujú to, že vás na tej ceste vidieť. Väčšinou nevidieť, nehovoriac o tom, ak by šlo auto aj oproti a svietilo vodičovi do tváre diaľkovými. Vtedy sa to stáva vrcholne nebezpečným.

Moja skúsenosť: Raz sa mi stala taká vec, že na križovatke, po ktorej som práve šla autom, bolo odstavené auto v ľavom pruhu a z hlavnej odbočovala dodávka rýchlosťou asi 40 kilometrov za hodinu práve do toho opačného pruhu a nedala mi prednosť, ako to zo zákona vyplýva. Skoro nás nabrala iba preto, že mi zo zákona nedala prednosť keďže ona mala vo svojom jazdnom pruhu prekážku. To ma vystresovalo a povedala som si, že sa pôjdem uvoľniť mimo mesta na otočku do najbližšej dediny. Šli sme s priateľom a podmienky boli celkom fajn, nebola hmla, iba pršalo a vozovka bola mokrá. Akiste viete, s narastajúcou rýchlosťou sa zvýši aj hustota dažďa, ale to mi problém nerobilo. Prešla som jednou zatáčkou a šla hore kopcom, oproti mne išlo auto a ten, bez prepáčenia, buzerant mi svietil do xichtu diaľkovými. Už v takejto situácii keď prší a niekto ma oslepuje som mala problém vidieť na cestu pred sebou. A do toho som na poslednú chvíľu zbadala nejakého IDIOTA s kufrom v ruke, ako sa v mojom pruhu prechádza asi cez štvrť cesty. Všimla som si ho úplne na poslednú chvíľu. Nestihla by som zabrzdiť, musela som ho v rýchlosti 90 km/h obísť a čiastočne vojsť do opačného smeru, kde som sa práve v ten moment stretla s prechádzajúcim autom. Bol to dosť desivý zážitok pretože som na v posledný moment trhla volantom. Mohlo nás šmyknúť, mohla som zažiť čelnú zrážku s autom idúcim oproti alebo ho zobrať z boku, mohla som skončiť mimo cesty alebo zabiť toho, opäť bez prepáčenia, debilného chodcu. Nemal na sebe ani centimeter reflexnej vesty, ani ten hlúpy reflexný pás na odeve, nič. Samozrejme, oblečený celý v tmavom s tmavomodrým kufrom, ani sa neuhol. A to som sa s ním stretla dokonca v kopci, neďaleko zákruty. Normálne som zvažovala, že cestou nazad odstavím autom a pôjdem mu streliť výchovnú facku, keď to jeho matka za celý život nestihla. A to bol, prosím pekne, dospelý muž. Takže nie. nie je vás vidieť niekedy ani svetlami a tak, ako tento príklad korunovaného dementa mohol skončiť pod mojimi kolesami, môžete tak dopadnúť aj vy, ak si na to nedáte pozor. NIKDY si nemyslite, že vás ten za volantom vidí. Práve v 80% prípadoch vás nevidí ani skrze svetlá. A NIKDY nechoďte mimo obce po väčšej časti vozovky bez toho, aby ste o sebe dali reflexnými prvkami vedieť. Nehovoriac o zhoršených podmienkach.

2. REFLEXNÉ PRVKY NA ODEVE A ICH SPRÁVNE VYUŽITIE

Hneď aj nadväzujem na prvý bod a tento sa bude niesť v znamení refkexných častí oblečenie a to, ako ich správne využiť. Predtým, než som začala kurz v autoškole som vehementne ignorovala dopravný servis v rádiách, kde hlásili: "Chodec v tmavom sa pohybuje tam a tam..." Vravela som si, veď čo. Auto ho uvidí. Avšak, po tom, čo som sedela na mieste spolujazdca niekoľko dlhých mesiacov v priateľovom aute a všímala som si správanie sa chodcov a to, aká býva rozhľadnosť a množstvo iných vecí s tým spojených, som prišla na jednu vec. Ak v rádiu ohlásia chodca v tmavom, pre šoférov v okolí daného mesta/obce to znamená nebezpečnú situáciu a zvýšenú opatrnosť. Pokiaľ sa človek pohybuje po chodníku je všetko v poriadku, ale akonáhle vystúpi v noci na vozovku (a niekedy aj cez deň), okamžite by mal vytasiť svoje reflexné vesty, pásiky na oblečenie alebo na ruku, nech ho vodiči z auta zaregistrujú a včas vykonajú úkon obchádzania prekážky, prípadné zastavenie vozidla keď majú dať prednosť protiidúcemu autu alebo inému objektu. 

Najlepšie je mať na sebe reflexnú vestu alebo dva pásiky pri členku na nohaviciach. Pásy na ruku nie sú až tak dobre viditeľné, no stále je to lepšie ako neoznačená osoba. Navyše, pridám takú užitočnú radu - pokiaľ máte reflexný náramok, dajte ho na ruku zasahujúcu viac do vozovky, nie tú druhú. To znamená, že ak idete v protismere (tak, ako sa má chodiť, ale o tom bude iný bod), reflexný prúžok má byť umiestnený na pravej ruke. Ušetríte tak potenciálne ohrozenie svojho vlastného života a uľahčíte to aj šoférovi. 

Moja skúsenosť: Priateľ šoféroval domov tuším z Domaše, alebo z Košíc alebo tak nejak a cestou do nášho mesta je taký úsek cesty, ktorý je obklopený z každej strany lesom a nie je tam žiadne svetlo ani nič iné. Už sa stihlo zotmieť a v jednej obzvlášť ostrej zákrute sme sa stretli s chodcom. Neoznačený, v tmavom. Oproti našťastie nešlo auto, ale ten chlapík vyzeral ako duch a stretnúť sa s čímsi takým v zákrute nie je dvakrát príjemná skúsenosť. Vtedy bolo fajn počasie a rozhľadnosť bola veľká, takže to nebol až taký problém, no keby bola na danom úseku napríklad hmla, už by to bolo o inom. Takže, ak bývate v neosvetlenej obci bez chodníka alebo idete niekde mimo mesta/dediny, URČITE si vezmite aspoň ten reflexný pás na ruku.

3. NEPREHĽADNÉ ZÁKRUTY, NEBEZPEČNÉ ÚSEKY CESTY

Táto problematika je zvláštna pretože aj s použitím reflexných prvkov na odeve vás to môže stáť život alebo zranenie, pretože prvky-neprvky, v neprehľadných zákrutách vás šofér neuvidí, pokiaľ nesvietite na diaľku. Tu vám snáď môžem odporučiť iba jednu vec - v žiadnom prípade sa cez takto nebezpečné úseky netrepte na cestu bez reflexnej vesty a až si ju oblečiete, prejdite tú časť cesty čo najskôr, pre mňa - za mňa pokojne aj bežte, len sa, pre Boha živého vás prosím, dostaňte preč čo najskôr. V ten daný moment ste nebezpečnejší ako náhodná zver čo môže zrazu skočiť do cesty. Vážne. Nehovoriac o tom, keď ste viacerí alebo tlačíte/sedíte na bicykli. Zmiznite odtiaľ v čo najkratšom možnom čase.

Moja skúsenosť: S priateľom sa chodíme často voziť do dediny hneď vedľa mesta, tam, kde končí mesto začína hneď dedina. V noci je neosvetlená, už to samo o sebe je nebezpečné, ale situácia tam je ešte horšia pretože pre chodcov tam nikde nezriadili chodník. Asi si miestne hlavy obce povedali, že to nie je potrebné. Najnebezpečnejšie to býva keď ľudia vychádzajú po omši z kostola a babky, dedkovia, mladí, dospelí a aj ich deti sa trúsia po celej ceste. Našťastie tam 85% chodcov používa aspoň ten reflexný prúžok a sú z diaľky bez problémov viditeľní. V dedine sa nachádza priamo pri kostole nepríjemná zákruta, ktorá je jednak neprehľadná a na druhú stranu ten pruh je príliš úzky a väčšinou to vyhodí auto trochu do protismeru, pokiaľ teda ideme cca 40 km/h. Je tam taký betónový múrik a nie je cezeň nič vidieť, stretávka s autom tam býva nepríjemná, ale zvládnuteľná. V jeden deň sme šli dedinou práve v tom čase, kedy sa končí omša a so zvýšenou pozornosťou sme prešli až na koniec, otočili sa a šli nazad do mesta. Vtedy šoféroval priateľ a ja som bola na sedadle spolujazdca. V tej danej zákrute sme sa stretli s dvomi dospelými a dvomi pobehujúcimi deťmi. Všetci síce mali reflexné prvky na sebe, ale boli tuším umiestnené na zlej strane a chodci sa rozťahovali po polovici vozovky. Samozrejme, s priateľom sme si ich všimli až keď skončil ten betónový múrik a zas - trhnutie volantom do protismeru, zopár nadávok a boli sme šťastní, že sa nikomu nič nestalo. Mohlo ísť oproti auto rýchlejšie ako 50 km/h keďže tam sa rýchlosť veľmi nedodržuje. Mohlo dôjsť k čelnej zrážke, usmrteniu detí alebo dospelých, zrážke s tým betónovým múrikom. Ešteže oproti nešlo auto. Zas svoj život riskovali dvaja dospelí ľudia a navyše nechali svoje deti voľne pobehovať v neprehľadnej zákrute. Rodičia roka, poviem vám. VYHÝBAJTE SA neprehľadným zákrutám a NIKDY v takej zákrute nechoďte vedľa seba, iba jednotlivo za sebou. A ak sa jej nedá vyhnúť, natlačte sa čo najviac na kraj a snažte sa cez ňu prejsť čo najrýchlejšie. Znížite riziko hocičoho, čo sa mohlo stať.

4. PRIECHODY PRE CHODCOV NIE SÚ NA PARÁDU

Táto skúsenosť s našimi milými chodcami ma neskutočne vytočila v období pred Vianocami a pamätám si, že som sa za tým volantom aj poriadne onadávala. V meste sú zriadené priechody pre CHODCOV a nie priechody pre srandu králikov. Viete, že tí, čo tam na cestu tú zebru namaľovali, na to mali dobrý dôvod? Nie, skutočne to neboli iba deti hrajúce sa na umelcov, ale cestári. Priechody vznikli, aby sa neobmedzoval pohyb chodcov a zároveň. aby sa predišlo nezmyselným nehodám. Pre vodiča priechod znamená zvýšenú pozornosť a automatický pohľad na jednu a druhú stranu cesty, či nemá niekoho pustiť. Sú skoro na každom kroku, naozaj. Každých minimálne so metrov na frekventovanej ceste, napríklad do mesta, sú zreteľné priechody pre chodcov. Všade. Pri cestách k centru mesta, pri školách, nemocniciach, obchodoch, kostoloch, krčmách alebo iných objektoch. (A teraz mi napadol nevhodný vtípek, za ktorý by ste ma zniesli až pod zem, takže ho tu nepripíšem. Veľmi čierny humor. Veľmi.) 

Jeden by očakával, že keď číhajú na každom kroku, tak ho budú chodci využívať. Ale nie, veď to by bolo nudné, prečo si neosladiť deň ohrozením vlastného života tým, že prebehne cez frekventovanú štvorprúdovku? A to nehovoriac o tých dementoch ehn, indivíduách, čo si cez takú širokú asfaltku vykračujú s tromi rožkami v ruke prechádzkovým tempom a ešte sa tvária naštvane, keď trúbite. Takže áno. Priechody sú pre chodcov a majú sa tak aj využívať. Naozaj chcete ohroziť plynulosť premávky len preto, že sa vám nechce prejsť ďalších 50 metrov k najbližšiemu priechodu? Naozaj vám to stojí za to? To si skutočne neuvedomujete, že tie autá vážia od tony viac a proti nim, idúcim 50 km/h, by ste nemali absolútne žiadnu šancu? To fakt chcete nechať svoju rodinu len tak, aby vás potom rodičia alebo hoci aj vlastné deti oplakávali na pohrebe? A ešte by za to neznášali daného vodiča, pričom ten za váš debilizmus nemôže.

Moja skúsenosť: Opíšem vám priamo tú z Vianoc. Šoférovala som tesne po oslávení osemnástich s priateľom, dovolil mi šoférovať jeho Nissan a ja som sa viac-menej len tak vozila, zoznamovala sa so spojkou, skúšala som spoznať auto bližšie a naučiť sa ho ovládať tak, aby ma poslúchalo. Mesto bolo podivuhodne prázdne, ale zopár výkvetov sa nájde vžy, všakže. Po tom, čo mi jeden "milý pán" nedal na križovatke prednosť a skoro svojou demenciou spôsobil zrážku som bola dosť napálená, ale o minútu ma čosi vytočilo ešte viac. V meste máme asi jediné dve alebo tri križovatky, ktoré sú päťprúdovky a nie štvorprúdovky, a je tam aj parkovisko. Prichádzala som po hlavnej do križovatky, odbočovala som doprava a v ten moment som zbadala nejakého KRETÉNSKEHO starého deda, ako si kráča vyslovene prechádzkovým tempom cez cestu, naozaj asi iba 30 metrov od priechodu, nepozrel sa ani, či je to bezpečné, proste sa šiel prejsť cez päťprúdovú cestu s parkoviskom. Tam sa síce dva pruhy stretávali, ale aj tak. A za sebou nechal ženskú s deckom, ktoré tiež chceli prejsť cez cestu zopár metrov od priechodu. No, tak ma to vytočilo, že som začala trúbiť a ženská na mňa mávala rukou, že o čo mi ide. Hej, aj v tomto prípade som bola schopná odstaviť auto a dať jej po hlave, a toho hnusného deda nakopnúť práve tam, kde by nechcel byť kopnutý žiaden chlap. A ešte aj učia malé decko porušovať stanovené pravidlá. Čo z tejto generácie bude, keď rodičia a starí rodičia degenerujú svoje ratolesti už v tak útlom veku?

5. VSTUPOVANIE NA VOZOVKU

Aj posledný bod sa bude opierať o slávne priechody pre srandu králikov. K predchádzajúcej štyrke by som snáď dodala iba toľko, že ak vo vašej obci prevláda nedostatok priechodov, vtedy pokojne prejdite cez vozovku, ale uistite sa, že nejde žiadne auto a vy neobmedzíte jazdu šoféra. Tento piaty bodík zhrniem len veľmi rýchlo pretože, našťastie, s týmto nebezpečenstvom sme nemali žiadnu extrémnu skúsenosť. Jedná sa iba o toľko - ak prichádzate k priechodu a vidíte, že sa auto rúti rýchlosťou 50 km/h alebo vyššou a už je blízko k priechodu, za žiadnych okolností sa na tú zebru netrepte. Môže byť namrznuté a brzdná dráha sa týmto predlžuje, alebo by to proste vodič nestihol ubrzdiť a došlo by k zrážke. Je síce fajn, že by vás auto malo pustiť pokiaľ ste na priechode, ale občas je ťažké zabrzdiť pokiaľ mu na tú cestu doslova vletíte. Zbytočne vykonať čosi také, radšej si počkajte až vozidlo prejde a vy budete môcť bezpečne vstúpiť na vozovku.

To by bol koniec môjmu skromnému článku a ospravedlňujem sa za vulgarizmy použité v ňom. Som si vedomá toho, že sa to dalo spísať aj inteligentnejšou formou, ale vy - chodci - aspoň viete, aké má z vás šofér pocity, ak sa dopúšťate takýchto vecí. Mňa osobne dokážu isté aspekty vytočiť veľmi, ale to ste si, predpokladám, už všimli. Vyhýbajte sa týmto chybičkám a ušetríte tým potenciálne ohrozenie svojho života i nervy tej osoby za volantom. Svet je krajší, keď sa navzájom rešpektujeme, no nie? Veď nie nadarmo nám náš milovaný inštruktor autoškoly vravel, že ohľaduplnosť je vždy lepšia. Prajem vám krásny podvečer, užite si voľno, zajtra sa zas všetci vidíme v škole alebo práci. A, samozrejme - zanechajte v komentároch váš názor na túto problematiku. Súhlasíte so mnou, nesúhlasíte? Napíšte mi!

A.