Mám za sebou náročný víkend, ktorý som s priateľom strávila v Bratislave v rámci Dňa otvorených dverí na Univerzite Komenského, konkrétne sme sa pohybovali po Filozofickej fakulte spoločne s FAY. S ňou som sa konečne po vyše siedmich rokoch stretla a užili sme si niekoľko prvých spoločných hodín. Avšak, tento príspevok nie je zameraný na nás malý výlet, o ňom sa dočítate niekedy inokedy a ja dúfam, že to bude čoskoro. Určite vám zdelíme naše pocity a všetko, čo potrebujete vedieť, no teraz sa poďte spolu so mnou pozrieť na môj názor ohľadom problematiky vodičov a chodcov.
Užť dlhšiu dobu som chcela napísať článok tohto rázu, ale nikdy som sa k tomu nedokopala a práve v tomto okamihu ho píšem už druhýkrát. Prvý formát sa mi nepáčil, a teda starostlivo prepisujem. Vodičský preukaz mám už zopár mesiacov, pomaličky sa blížim k jednému roku a odkedy sa na cestu pozerám z perspektívy vodiča, v mnohých veciach sa mi otvorili oči a uvedomila som si zopár závažných vecí, o ktorých by mal vedieť každý chodec - ten, čo ešte nemá vodičák. Sama som chyby popísané nižšie robila dlhé roky, no s postupom času a hodín strávených za volantom si uvedomujem, že tieto chybičky mohli a pre chodcov stále môžu mať fatálne následy vedúce pokojne aj k strate života.
Užť dlhšiu dobu som chcela napísať článok tohto rázu, ale nikdy som sa k tomu nedokopala a práve v tomto okamihu ho píšem už druhýkrát. Prvý formát sa mi nepáčil, a teda starostlivo prepisujem. Vodičský preukaz mám už zopár mesiacov, pomaličky sa blížim k jednému roku a odkedy sa na cestu pozerám z perspektívy vodiča, v mnohých veciach sa mi otvorili oči a uvedomila som si zopár závažných vecí, o ktorých by mal vedieť každý chodec - ten, čo ešte nemá vodičák. Sama som chyby popísané nižšie robila dlhé roky, no s postupom času a hodín strávených za volantom si uvedomujem, že tieto chybičky mohli a pre chodcov stále môžu mať fatálne následy vedúce pokojne aj k strate života.
