RECENZIA: Sarah J. Maas - Koruna z Temnoty

Originálny názov: Crown of Midnight

Séria: Throne of Glass
Autor: Sarah J. Maas
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 392
Počet kapitol: 56
Hodnotenie Goodreads: 4,52/5
Väzba: brožovaná
Anotácia (na obale knihy):
Oddaná sklenenej korune, zotročená temnotou, zrodená pre moc.
Osemnásťročná Celaena Sardothien porazila v nezmyselnom kráľovom turnaji nebezpečných súperov a stala sa kráľovou dýkou - jeho osobnou popravčou čatou. Navonok je oddaná korune, no kráľ na sklenenom tróne je zlovestným a neporaziteľným nepriateľom celého sveta.
Kráľovstvom otriasajú správy o vzburách a v uliciach hlavného mesta sa šepká o povstaní. Celaena dostane za úlohu vodcov rebélie popraviť. Ale ako môže bojovať proti vzbúrencom, keď s nimi súhlasí? A potom v jednu noc naberie sprisahanie nečakaný zvrat, Celaenin svet sa ocitá v troskách a musí sa rozhodnúť, komu odprisahá vernosť... a za koho je ochotná položiť život.

Recenzia

Zdravím vás! Po nehoráznej, ba priam až arogantne dlhej dobe sa k vám prihováram spoločne s recenziou. Kedy naposledy ste odo mňa videli recenziu na nejaký knižný titul? Nepamätáte? To je skvelé, pretože ani ja nie. A ako lepšie začať január, než s článkom takéhoto rázu? Korunu z Temnoty som dostala vrámci vianočného darčeka trochu skôr, než pod stromček, ale čítať som ju začala až 5.1.2016. Naozaj nechápem, ako som si ju mohla tak dlho beztrestne odopierať, ale asi je aj dobré, že som ju prečítala v roku 2016. Už mám aspoň prvé dielo do zoznamu najlepších kníh, ktoré som prečítala tento rok, ale o tom sa budeme baviť trochu neskôr. Objednala mi ju mamka z Literamy, ak by mal niekto záujem, za necelých 9 eur.

Po druhýkrát v histórii tohto blogu nezačnem recenziu krátkym obsahom, ktorý by neprezrádzal príliš veľa, ale zároveň by vás uviedol do deja a aspoň načrtol čo-to o príbehu. Nie. Tentokrát nie. Koruna z Temnoty je tak nadupaná kniha a udialo sa v nej také kvantum vecí, že aj krátkym obsahom by som niečo dôležité prezradila a na druhú stranu by to ani nemohol byť krátky obsah. Teraz začnem priamo mojimi dojmami a pocitmi, a že sú ešte čerstvé! Veď samotný titul som so slzami v očiach a rukou na ústach dočítala iba pred hodinou!

Obálka. Stále si neodpustím niekoľko slov o vzhľade celej knihy a inak to nebude ani pri tomto príspevku odo mňa. Začnem ňou hneď pretože je jednoducho úchvatná. Slovart nesklamal ani pri druhej časti šesťdielnej ságy a priniesol nám jednoduchý design prednej i zadnej stránky. Námetom sa vôbec nelíši od jednotky, ale predsa je iný, ak mi rozumiete. Na prednej strane vidíme Celaenu s jej svetlými, dlhými vlasmi ako drží v oboch rukách nebezpečné ostrie a plášť farby krvi voľne vlaje vo vzduchu. Oproti prvej knihe sa už písmo nelúpe, čo je veľký skok späť a tým pádom ja mám o jednu vec menej, ktorú by som Slovartu vyčítala, haha.
Zvyčajne nedokážem na knihách vystáť ten strieborný alebo zlatý krúžok s označením "svetový bestseller" a vydavateľov by som za toto najradšej rozštvrtila a hodila do polievky, ale tento modrastý krúžok s označením: "Povinná YAzda pre všetkých fanúšikov fantasy," mi vôbec nevadí. Nie je to označenie bestselleru, iba originálne lákadlo pre milovníkov fantasy a Young Adult kníh. Tento nápad v tomto prípade cením, podľa mňa je to skvelý krok od Slovartu a ani to nie je hnusne strieborné či zlaté a neleskne sa to ako psie gule ...ehm. Bok už tiež nevyčítam keďže mi editor Slovartu, Erik (zdravím!), v komentári vysvetlil čo a ako. Trón zo skla a Koruna z Temnoty pri sebe na poličke pekne ladia, pripomína mi to Selekciu. Okrem názvu sa na vrchu nachádza aj Celaenina hlava a už zdiaľky je jasné, že sa jedná o sériu čo patrí k sebe. Zadná strana ma úprimne pri prvom pohľade vydesila. Nečakala som, že bude celá červená a bála som sa, či to nepokazí celkový dojem, ale moje obavy boli, našťastie, neoprávnené a zbytočné. Dodáva celej knihe nezvyčajný šmrnc lebo - teda, aspoň ja - som nevidela veľa kníh, čo by boli na tento štýl. Námet je, jednoznačne, zaujímavý a pri tejto sérii sa mi vzadu páči tá jedna veta, ktorá má čitateľa navnadiť na titul. Pri Korune z Temnoty to je: "Celaena skrýva nejedno tajomstvo. Objav to prvé na s. 21!" Z obálky som nadšená a natešená, dúfam, že si Slovart zachová pri Tróne zo Skla iba tieto dizajny a nijako to nepozmení, to by bola naozaj škoda. 

Bok knihy sa tak hnusne neláme, ale tým, že je prvá a posledná stránka knihy spojená s prednou a zadnou stranou obálky sa stane, že pri opakovanom čítaní sa tie prvé stránky od ostatných odtrhnú. To bolo aj pri Tróne zo skla a zároveň je to jediné mínus, ktoré by som ohľadom obálky a stavby knihy vytkla. YOLi to tiež rieši tak, že sa bok neprehne a nevytvoria sa vrásky, ale u nich sa nestáva ani to, že sa prvá stránka môže roztrhnúť. Na písme sa už zapracovalo, pri vytváraní Zrodenej z Ohňa by som ocenila, keby sa aj táto malá chybička krásy dala doporiadku. 

Čo sa týka prekladu a celkovej úpravy textu, zas nemám žiadne výhrady. Zazrela som asi jeden jediný preklep a už si ani nepamätám stranu, kde strašil svojou prítomnosťou. To vážne značí, že som si čítanie užila, nie? Od Trónu zo Skla som tajne dúfala, že pokračovanie bude minimálne tak dobre preložené, ako bola jednotka. Dámy a páni, Slovart nesklamal ani v tomto ohľade a ešte stále si neplánujem kúpiť anglickú verziu tejto série. Neprekážalo mi nič, vôbec nič a čítanie som si užila, vety nepôsobili umelo, z dialógov sršala prirodzenosť na všetky strany a vnútorné monológy, úvahy a opisy situácií boli zvládnuté na výbornú. Young Adult knihy je občas ťažké preložiť tak, aby to v slovenčine znelo dobre (super príkladom je All the Bright Places, ktoré vyšlo pod YOLi a v preklade tá kniha vyzerá umelo, neláka ma) a pri Korune z Temnoty to znie jednoducho výborne. Nemám nič, na čo by som sa vám posťažovala, toto je jedna kvalitná práca a znovu chválim prekladateľku.

Mám pocit, že Slovart s Korunou z Temnoty robil oveľa menší boom a reklamu než pri jednotke. Myslím, že taká obrovská reklama ani nebola potrebná, veď Celaena si svojich fanúšikov získala už s jednotkou a skutoční nadšenci pre túto sériu dobre vedeli, kedy druhý diel vyjde. A vedeli aj to, že nakoniec vyšiel o pár dní skôr, než mal. Dúfam, že sa tieto krásky od Sarah J. Maas predávajú dobre pretože si to náležite zaslúžia. A ja viem, že Trón zo Skla odporučím každému, koho stretnem ako povinné čítanie.

Ak k vám, drahí čitatelia, mám byť úprimná, očakávala som po prvej polovici, že jej dám nižšie celkové hodnotenie, menší počet hviezdičiek a budem viac kritizovať, než chváliť. Všetci do jedného vraveli, že Koruna z Temnoty je podstatne lepšia než jej predchodkyňa, ale nemala som z toho ten pocit. Celaena mi prvých 150 strán prišla nemastná-neslaná, skoro vôbec nezabíjala a ja som začala pochybovať o schopnostiach autorky. Vytvorí si nebezpečnú nájomnú vrahyňu, ktorá je desať rokov vychovávaná k chladnokrvnému zabíjaniu a zrazu, v službách kráľa, zmäkne a nie je schopná poriadne všetkých povraždiť? Keby to od polovice nenabralo taký šokujúci a náhly spád, určite by som pani autorku nemala rada za to, že nevyužila potenciál postavy. Našťastie môžem ďakovať všetkým Bohom i wyrdu, že sa to zmenilo. Celaena potrebovala iba nakopnúť a vraždy zrazu šli ako na bežiacom páse, dôkladné, vskutku originálne. Odrazu sa začalo zbierať stále viac a viac napätia a pre mňa bolo ťažšie a ťažšie sa od knihy odtrhnúť. Stránky, ktoré som do toho času iba lenivo, pomaly prevracala, zrazu lietali zo strany na stranu a ja som bažila po ďalšom slove, novej vete. Z prívlastkov "prepadák" a "sklamanie" sa zrazu stalo "najlepšia kniha roku 2016, a to ten rok iba začal".

Neviem, či to takto autorka zamýšľala, ale ak áno, tak to bol brilantný kúsok. Unudiť čitateľa k smrti a potom ho doslova pripútať k postelu alebo kreslu, kde sa práve nachádzal. Pre mňa to bolo o to horšie keďže pri prvej napínavej scéne som musela uprostred najlepšieho prestať, odložiť titul a šoférovať hodinu a pol od babky domov. Asi si viete predstaviť, že som zrovna nepremýšľala nad pravidlami cestnej premávky, hoci som okrem jednej smerovky neurobila žiadnu vážnu chybu (len som asi dvakrát nie tak celkom vychytala zákrutu). Po príchode domov som hneď pokračovala a od prvej scénky plnej napätia príbeh už nepoľavil. Šok vystriedal šok ešte väčší a ja som sa pristihla, ako mám častokrát sformované ústočká do tvaru písmena O. Ani som si neuvedomila a do konca ostávalo okolo päťdesiat strán. Tušila som, že na konci knihy sa skrýva čosi, z čoho ostanem zaskočená a budem o tom premýšľať a mala som ísť s priateľom von, a teda som využila menej napínavú kapitolu k tomu, aby som si Korunu z Temnoty odložila až na nasledovné ráno. Múdrejší krok som asi ani spraviť nemohla. Vychytala som posledné zvoľnenie tempa lebo potom... BOHOVIA! Mali by autorom zakázať ukončiť knihy takto, ako skončilo toto pokračovanie Trónu zo skla. Pri poslednej stránke sa mi zničoho nič nahrnuli slzy do očí a po tej osudnej, záverečnej vete som ostala ležať na posteli a pozerať do steny v štýle: "Oh, Sarah J. Maas you just didn't..." 

Brilantný záver, neskutočná, premyslená zápletka, žiadne diery v deji. Najväčšia spokojnosť z mojej strany a tak, ako po tejto knihe uznávam autorku, som uznávala iba pani J. K. Rowlingovú. A emócie, čo vo mne ten titul od polovice vyvolal, také čosi som zažila predtým iba trikrát. U prvej Harry Potter fanfiction, ktorú som kedy čítala (Dramione, názov je We learned the Sea, odporúčam všetkým nadšencom čítania!) a pri Dumbledorovej smrti v Harrym Potterovi. To už o niečom svedčí, však? 

Štýl písania som už ospevovala v recenzii na Trón zo Skla (tu odkaz), ale tu mi prišiel menej originálny, menej svojský. Avšak, možno za to môže i jednoduchý fakt - už som si na umenie pani (slečny?) Maasovej privykla. O dynamickosti deja a plynulosti som okrajovo čo-to spomenula. Zhruba do tej prvej polovice sa to čítať dá pretože to čítanie samo o sebe nie je nudné a číta sa to ľahko, rýchlo, prejav je chytľavý, vety nie sú príliš dlhé, pospájané do nezmyselných súvetí, ale zhruba od tej 150tej strany to naberá úplne iný spád. Je to viac dynamickejšie a človek nemá čas počítať strany lebo ho dej doslova zhltne a nepustí. Dialógy sú nadupanejšie, čitateľovi zaplesá srdce pri znovuobjavenej krvilačnosti Celaeny a nechce sa mu veriť, že v sebe to monštrum dokázala tak dlho potlačovať. Jadro je krásne rozvité a koniec... ten prišiel až príliš skoro na môj vkus. Stihla som sa zmieniť aj o tom, čo som dokázala počas hltania Koruny z Temnoty veľmi oceniť - žiadne diery, nezmyselnosti v príbehu. Pri sériách sa až príliš často stane, že čosi prestane dávať zmysel a autorka sa zamotá do svojej vlastnej pavučiny lží a chceného napätia. Tu bolo klamstiev, poloprávd, sprisahaní a zrád viac než dosť, ale Sarah J. Maas našťastie ostala nad vecou. Nepostrehla som žiadnu nelogickú chybu a nepozastavila som sa nad ničím, čo by špatilo perfektný príbeh. Čakajú nás ešte ďalšie štyri časti a ja vložím svoju vieru v autorku a v to, že sa nezamotá do vlastného príbehu. Bola by škoda, keby to skončilo tak nelogicky ako množstvo vysielaných seriálov (Marlene King, zdravím!).

Kedysi som vyjadrila aj tichú prosbu, aby sme sa o mágii, portáloch do iných svetov a čarovných netvoroch dozvedeli čosi viac, čosi bližšie. V dvojke sme sa zoznámili s niekoľkými beštiami, boli ešte horšie ako ridderak a postarali sa o poriadnu zábavu a zježené vlasy, Možno som nenásytná, ale pri zmienke o ostatných možných svetoch očakávam ešte viac monštier, ešte viac príšer a beštii a v budúcnosti by som ocenila, keby boli aj pomenované. Zamrzelo ma, že príbeh jedného, ľudského netvora nebol vysvetlený, ale hádam, že to má pre nás autorka niekde v ďalších častiach pripravené. O mágii a wyrdrunách sa vášniví čitatelia tiež dozvedeli viac, dokonca aj o čarovných Féroch a to zahrialo moju dušičku. Ich úplná moc ostáva síce neodhalená, ale to vôbec nevadí. Utešujem sa myšlienkou na štyri nadchádzajúce pokračovania.

Okrem iného sa zistilo množstvo faktov, vyriešili nedoriešené veci z jednotky a vyskytlo množstvo, ba priam až halda nových otázok. Neviem, či si Korunou z Temnoty nenasadila pani Maasová príliš veľkú laťku, a či bude schopná priniesť toľko napätia a neuveriteľných zvratov aj do ďalších dielov keďže toto len tak ľahko neprekoná. Každopádne, príbeh má veľký potenciál a ak sa správne využije a vyčerpá do poslednej dostupnej kvapky, bude z toho najlepšia séria, aká bola kedy napísaná. Aspoň podľa mňa. A bude môcť súťažiť aj so svetmi Rowlingovej a Cassandry Clare.

V hlave mi po dočítaní skrsla myšlienka na možný film a teraz, popri písaní tejto recenzie, som si vyhľadala nejaké informácie a okrem možného dream castu  som narazila aj na oznámenie, že Trón zo Skla nakoniec nebude sfilmovaný, ale je možnosť pretvoriť ho do seriálovej podoby. Trochu ma to sklamalo lebo ak si Twilight zaslúžil byť sfilmovaný, a to všetky knihy až do poslednej, pričom poslednú rozdelili na dve časti, aby krásne opakovali po vzore Harryho Pottera, prečo by nemohol mať tento nárok aj Trón zo skla? Neviem z akého dôvodu to tí ľudia všetko pchajú do seriálu. Z Nástrojov smrteľníkov tiež urobili seriál a dokonca ani nenechali Jamieho a Lily v hlavnej úlohe. Ach, to svetu ide naozaj až tak veľmi o peniaze? Vízia seriálu vo mne nechala sklamanie a zhnusenie nad ľuďmi, ale stále je to lepšie ako nič. Budem sa tým utešovať, hoci ma potom porazí keď zistím, koho obsadili do hlavných úloh (keďže to iste nebude Chloe Grace Moretz ani Evana Lynch ako Celaena), ale to už odbieham od hlavnej témy tohto príspevku.

Záver by som chcela opäť venovať v krátkosti našim hlavným hrdinom, ale už z nich nemám až také natešené pocity ako pri jednotke. Celaena ma prvú polovicu neskutočne štvala, prestávala som ju mať v láske a ľutovala nad premrhaným potenciálom. Považovala som ju za slabú a zbabelú, keď nebola schopná nikoho poriadne zabiť a pripadalo mi to vzhľadom k jej tvrdému tréningu príliš nereálne. Nikto, kto je desať rokov vychovávaný tak, aby z neho bola najsmrtonosnejšia zbraň na svete, tak nedokáže zmäknúť za ani nie dva mesiace! V jednotke sa mi páčila jej dievčenskosť v nebezpečnej kombinácií s jej smrteľnou vražednosťou, ale pri pokračovaní viac-menej zahodila pekné obliekanie, vymenila ju za tmavú tuniku. Našťastie sa Celaena nakoniec polepšila a pripomenula mi temer zabudnutý dôvod, pre ktorý som sa do nej i celého príbehu zamilovala. Nespoznávala som ju, no páčilo sa mi to, čo som videla. Beštiu bez štipky sebaovládania schopnú v amoku povraždiť všetkých naokolo stojacich v jej ceste. Občas si doslova vysekala cestičku za svojim cieľom. Nuž... zbožňujem ju!

Chaol bol miestami tak chutný, až som sa roztápala a skoro stiekla z postele na zem. Stále si zachovával svoju nekompromisnú, prísnu tvár, veď sa na post veliteľa kráľovskej gardy snažil dostať dlho a tvrdo pracoval. Náramne ma bavili jeho potýčky so Celaenou a o to viac som si zlovestne užila a uškŕňala sa, keď ho sem-tam zosmiešnila. Príjemná, prijateľná zmena. Nemala som z neho pocit, žeby sa počas príbehu výraznejšie zmenil, zaujímavé boli iba jeho rôzne pohľady na Celaenu a to, ako občas bojoval sám so sebou. A aký je čestný! Škoda, že sa mu jeho spravodlivosť a lojálnosť vyplatila škaredým spôsobom. K Dorianovi  nemám veľa čo povedať, ten mi prišiel, že stál oproti ostatným postavám opodiaľ, ale pri ňom došlo asi k najvýraznejším zmenám a vývoju vpred. Odhalil vlastné tajomstvo ukryté v jeho krvi a musel sa s ním vysporiadať správnym spôsobom. Nehemiu som milovala a neznášala zároveň, no tá tiež ostala viac v úzadí, než by mi bolo milé. Princezná bola sama sebou a prešla asi najmenším progresom zo všetkých štyroch hlavných protagonistov. V knihe sa stretávame ešte s Archerom, on je kľúčovou postavou v množštve ohľadov a poriadne mi pil krv. Celý čas som voči nemu ostala nedôverčivá a tajne si priala, aby ho niekto odpravil na druhý svet. Či sa tak stalo? Haha, to vám neprezradím!

A moje skromné zhodnotenie? Na začiatku som nechápala, čo na tom pokračovaní všetci vidia a potom som pochopila. Došlo mi, prečo je Koruna z Temnoty ešte lepšia než jej predchodkyňa a zdieľam názor s väčšinou fanúšikov tejto fantasy ságy. Bola to poriadna jazda a svojimi emóciami som sa občas cítila ako na bláznivom kolotoči a nemôžem povedať vskutku takmer nijaké krivé slovo. Milujem Celaenu, milujem vymyslený fantazíjny svet, zbožňujem Chaola a žeriem autorke všetko, čo napíše. Verila som jej každé slovo a nič som nepokladala za umelé. Koruna z Temnoty ma i skrze počiatočné výhrady dostala, pohltila a ja ju odporúčam všetkým. Aj tebe. Áno, tebe čo čítaš tento článok. Neoľutuješ. Tri jednoduché slová sprevádzajú tento magický príbeh a ja ich rada zopakujem: "Prečítaj a podľahni."

PLUSY

• uveriteľnosť deja
• dobre využitý potenciál postáv
• žiadne logické chyby alebo diery v deji
• skvelý, napínavý príbeh
• pokračovanie predčilo jednotku
• vysvetlenie predošlých nedoriešených vecí
• Celaena, Chaol, Nehemia a Dorian
• prelínanie rôznych svetov
• odhalenie moci mágie, wyrdrún
• šokujúca zápletka na konci
• šok za šokom celých vyše 100 strán
• nezáživný začiatok, ktorý Maasová úžasne využila, aby nás všetkých dostala
• schopnosť príbehu vyvolať v čitateľovi silné emócie
• nové netvory, zvery
• nové nebezpečie
• možnosť neobjaveného sveta
• NAJLEPŠIA VRAHYŇA

MÍNUSY

• slabší začiatok (áno, toto je aj v plusoch aj v mínusoch)
• prvá a posledná stránka spojená s obálkou → hrozí roztrhnutie, slabé miesta knihy

A čo vy? Ste fanúšikom fantasy ságy od Sarah J. Maas? Čítali ste túto knihu? Aký máte názor, aké máte pocity? Ak ste písali recenziu, určite ju nezabudnite hodiť do komentárov! Uvítali by ste seriál s touto tematikou?

P.S.: Mildo ak toto čítaš - po prečítaní Koruny z Temnoty budeš rád, že máš Heir of Fire v angličtine pretože jednoducho budeš chcieť a potrebovať vedieť, čo sa stalo ďalej! Zdravím BookLovers a ich blog!

A vám ostatným prajem ešte krásny zvyšok dňa!

A.