RECENZIA: Dimitry Glukhovski - Metro 2033

Originálny názov: Metro 2033

Séria: -
Autor: Dimitry Glukhovski
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2010
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 352
Počet kapitol: 20
Hodnotenie Martinus: 4,5/5
Väzba: pevná s prebalom
Anotácia (na obale knihy):
Odvtedy, čo Arťom býva v metre na stanici VÚNH, na povrchu bol iba raz, a aj to tajne. Po jadrovom výbuchu už totiž zem nie je pre ľudí bezpečná. Život na stanici je dobre zorganizovaný a prebieha takmer normálne, ale v sústavnom strachu - začali na ňu útočiť nebezpeční čierni mutanti. A preto sa Arťom podujme na splnení úlohy od záhadného Lovca, aby pomohol zachrániť nielen svoju stanicu, ale celé metro.
Takto sa začína postapokalyptické putovanie celým moskovským metrom, uzavretým za hermetickými bránami, kde nie je rozdiel medzi dňom a nocou a univerzálnym platidlom sú náboje. Arťom ma rád príbehy a legendy o metre, spomienky pamätníkov života na povrchu, trápia ho hororové sny a občas halucinácie, celkom dobre strieľa zo samopalu, trpí strachom z otvoreného priestranstva, politiku priveľmi nesleduje, čosi čítal o antických dejinách, neje potkanie mäso a na svojej ceste nachádza a stráca priateľov, nepriateľov, nové druhy života, fanatikov, revolucionárov, raketometníkov... aj knihovníkov a cestujúcich, ale tí dvadsať rokov po jadrovej vojne vyzerajú trochu ináč. A všetko sa rozhodne tam, na povrchu - na Ostankinskej veži.
Dobrodružný filozofický sci-fi triler odhaľuje tajomstvá tunelov v moskovskom metre i ľudskej podstaty.

Recenzia

Zdravím. Viem, že už zo slovka "recenzia" jasne vyplýva, že sa bude jednať o môj osobný názor na knihu, ale nájdu sa aj takí tupci, ktorí sa budú oháňať tým, že kopírujem Gertrúdku z blogu o ružových slečinkách. Možno to je paranoidné, ale ja radšej vopred upozorním na to, že všetky názory, hodnotenia, postrehy a myšlienky nižšie sú moje vlastné, je to úprimný názor na knihu od vášnivého a zapáleného čitateľa. Zároveň prikladám aj samotnú sumu, za ktorú si knihu môžete zakúpiť na Megaknihy.sk - 10,18€.

Príbeh Arťomovho putovania tajomným metrom sa začína jednoducho, bez nejakého zdĺhavého úvodu to čitateľa ihneď vtiahne do akcie. Konkrétne máme možnosť čítať o mladom chlapcovi na hliadke v tuneli pred stanicou VÚNH - čo je vlastne jeho domov. Krátko na to sa dozvedáme príbeh z jeho mladosti v metre o tom, ako sa len tak-tak zachránil pred inváziou obrovských a nechutných potkanov. Jeho matka ho zverila do rúk vojakovi, a ten sa stal i jeho otčimom. Vychovával ho od Arťomových piatich rokov, učil ho zo starých, ošúchaných kníh - len takých, aké sa k nim na vzdialenú stanicu VÚNH dostali z Polisu (neďaleko Polisu je na povrchu veľká knižnica a práve tam sa konali výpravy po vzácne knihy). Arťom nebol veľmi vzdelaný v žiadnej oblasti, ale za to nebol ani hlúpy.

"Ukončite nástup, dvere sa zatvárajú..."

Celé putovanie metrom sa začína trochu neskôr, keď na scénu prichádza okrem jeho otčima Suchého i záhadný Hunter. Práve ten poverí Arťoma zdanlivo nenáročnou misiou - prejsť cez metro a niekoľko jeho staníc a dostať sa do Polisu, paláca múdrosti, nájsť chlapíka menom Mlynár a odovzdať mu odkaz, ktorý má VÚNH pomôcť brániť sa pred neľudskými stvoreniami s názvom jednoduchým a výstižným - čierni. Nebolo to len ledajaké meno, vzniklo z ich podstaty, a síce kože čiernej ako uhoľ. Vyzerali úplne inak než ľudia, necítili bolesť a vydávali hrôzostrašné kvílenie, z ktorého nejednému obrancovi prešiel mráz po chrbte. 

Tu sa začína Arťomove putovanie a zdĺhavé vnútorné úvahy v snahe pochopiť magickú silu metra. Stretne sa so zvláštnymi zvukmi, všakovakými tvormi a objaví aj odvrátenú stranu metra. Zistí, že to najnebezpečnejšie nie sú nebezpečné tunely s možnosťou mentálneho poškodenia, objaví veci horšie, zvrátené. Počas svojej púte sa ocitne len málokedy sám, ale noví známi, priatelia i nepriatelia sa pri jeho boku menia ako na bežiacom páse. Nik pri ňom dlho neprežije a Arťom si začína klásť otázku - čo ak za všetky úmrtia tých ľudí môže práve on sám? Ba čo viac, čo ak práve on vpustil divých čiernych mutantov do metra a dovolil im, aby dobíjali ich stanicu, zabíjali ľudí bez rozmyslu či ide o dospelého muža, ženu, a či malé dieťa?

Vážení Moskovčania a návštevníci hlavného mesta! Moskovské metro je dopravný podnik so zvýšenou rizikovosťou. - Oznam vo vnútri metra

Pri ceste metrom sa okrem prazvláštnych ľudí stretáva i s mnohými inými náboženstvami a smermi, napríklad sa čo-to dozvie o svedkoch Jehovovych, o tom, ako Veľký Červ vytvoril svet a človek bol jeho najlepším synom a pokazil to, o viere v osud a v to, že všetko je predurčené, ale aj s vešteckými schopnosťami majestátneho Chána. Podarí sa mu objaviť príčinu toho, prečo deti na Kyjevskej stanici miznú, stretne sa s novým druhom ľudí, šialených, posadnutých, kanibalistických divochov a spoločne s Mlynárom nájdu i cestu do Metra-2, o ktorom panovalo iba množstvo legiend. Nechajte sa spolu s Arťomom vlákať do tajuplného príbehu plného napätia, ľudského zmýšľania, podstate života i človeka. Spoznajte mnoho rozličných kultúr žijúcich v masívnom metre, ktorí sa spolu snažia nažívať v relatívnom mieri a v kútiku duše dúfajú, že sa im raz podarí dostať sa na povrch. To a ešte oveľa viac si môžete prečítať v knihe...

Zistila som, že písať veľmi stručný obsah z Metra je temer nemožné a to z toho dôvodu, že sa tam na tristo-päťdesiatich stránkach udialo tak veľa vecí, že sa tomu ja sama divím. Písmená v nej sú relatívne malé a chvalabohu mi šlo čítanie celkom pomaly, aj keď som pri ňom strávila dlhé hodiny. Zdalo sa, že kniha nemá koniec, čo ma veľmi tešilo vzhľadom k tomu, že som z tohto diela skutočne unesená. Celý ten postapokalyptický a temný nádych, príhody, z ktorých občas mrazilo... kniha na mňa zapôsobila tak, ako by na čitateľa mala zapôsobiť každá kvalitne napísaná kniha. Počiatočný odpor voči prapodivným ruským menám rýchlo opadol a na samotnom štýle písania mi nevadilo absolútne nič. Keď píšem nejakú poviedku ja ako spisovateľ, zvyčajne mám problém dostať sa z opisov do riadnych dialógov, a že ich tu Glukhovski využíval dosť. Okrem trefného popisu tunelov v metre sa vyžíval aj v popisovaní Arťomových myšlienkových pochodov, jasne sme mohli vidieť, ako sa postava mení každou stránkou pomaly, precízne. Čitateľ mal možnosť s ním prežiť jeho názory na jednotlivé príhody a postoje k šialeným náboženstvám, bál sa spolu s ním, tešil sa spolu s ním, híkal nad udalosťami. K celkovému dojmu snáď ani nemám čo viac dodať, kniha ma očarila svojou profesionálnosťou a ani raz to neskĺzlo k tomu, že metro je dobré, čisté, bezpečné, autor ponechal knihe pocit reálnosti.

To sa však nedá povedať o jednotlivých udalostiach a scénach, ktorých v knihe bolo skutočne požehnane. Arťom náhodou poľahky vykĺzol z každého maléru, vždy sa v pravom momente objavil ktosi, kto mu pomohol, alebo keď už nie, tak naverímboha sám odvrátil nebezpečenstvo. Práve to je asi jeden z menších mínusov, ktoré musím knihe vytknúť. Dej bol nadupaný, dynamický, každé tri stránky sa v podstate dialo čosi iné a Arťomovi sa podarilo pochodiť skoro celé metro. Dokonca aj šialené bytosti a nebezpečenstvá, aké sa mu prihodili pôsobili reálne, ale spôsob, akým sa z nich dostal von, už až tak reálny nebol. Nonstop pri ňom ktosi bol, ľudia prichádzali a odchádzali, zomierali a strácali sa, ale nedotknutý Arťom pokračoval svojou cestou k cieľu. A aj potom sa pri ňom pri každom jednom probléme zjavil "anjel strážny" v podobe nejakého záchrancu. Autor to síce vo filozofických pasážach rozpytváva a označuje Arťoma za "Vyvoleného", ale stále mi tá neuveriteľnosť záchrany liezla krkom.

Ten, kto má dosť odvahy a trpezlivosti celý život sa pozerať do tmy, prvý v nej uvidí záblesky svetla. - Chán

Samotných postáv bolo neúrekom, a teda nemá zmysel sa všetkými zapodievať. Každá zohrala svoju hlavnú úlohu na niekoľkých stránkach a vyparila sa, len zopár z nich ostalo pri Arťomovej ceste najdlhšie. Postáv je dokonca toľko, že je pre mňa nemožné si všetky zapamätať a dalo by sa povedať, že si pamätám len tie najvýraznejšie - Huntera, Arťomovho otčima, Arťoma, Mlynára, Chána, Danilu, Olega, Antona a Uľmana. Už to je rekordné množstvo, nemyslíte?

Hunter, Mlynár a Uľman boli stalkeri - ľudia, ktorí chodili na výpravy nad metro, práve tam, na zemský povrch. Hľadali jednak knihy, jednak ochraňovali svojich druhov a stretávali sa s hrôzostrašnými tvormi a obrovským nebezpečenstvom. Poviem vám, že čierni sú oproti tej všakovakej zveri nič!

Anton - otec; Oleg - syn, ktorého uniesli divosi. Obaja mi boli nesympatickí, to malé chlapčisko bolo tak drzé, že by som mu asi vlastnoručne vykrútila krk keby sa tam nachádzam miesto Arťoma. A Anton sa proste správal ako prísny strážca, ale zároveň aj milujúci otec. Boli to postavy čo ma veľmi nezaujímali a ani sa bytostne nejak nedotkli.

Danila sa staral o knihy a patril do kasty, nešťastne zomrel na povrchu zabitý neľudskými knihovníkmi. Práve vďaka nemu svitla nádej na záchranu metra.

Chán bol asi najlepšou a najrozumnejšou postavou z celej knihy. Nazvala by som ho jasnovidcom pretože vedel o Arťomovom príchode, zachránil ho zo spárov smrti (to bolo na začiatku a ešte to bolo uveriteľné), ba dokonca sa objavil i na konci. Chán bol človek, ktorý všetko vedel a na konci mal čitateľ pocit, že Arťoma nejako vnútorne sprevádzal po celú cestu.

Samotný Arťom mi prišiel ako vyškatuľkovaná postava s nápisom "neohroziteľená Mary Sue". Počas knihy sa vyvíjal a prešiel mnohými zmenami, ale aj tak sa mu podarilo unikať smrti takmer neohrozene. Dokonca ani nebezpečné zvery si naňho v podstate netrúfli a iných by už dávno zožrali! Ďalšia vec, ktorá mi na Arťomovi vadila je asi tá, že mal sám so sebou síce mnoho vnútorných monológov, ale desivé, ba priam až hororové udalosti v metre a na povrchu ním ani nehli. Nie je to z hľadiska ľudskej podstaty možné, zopár takých situácii sa možno prežiť bez psychickej ujmy dá, ale rozhodne nie všetky.

Zvery a netvory si autor vymyslel geniálne, každý druh mal čosi do seba a následky rádioaktivity pobral statočne. Vytvoril celkom nový svet, úplne inú zvieraciu ríšu, než doposiaľ poznáme. S normálnymi zvieratami sme sa mohli stretnúť akurát v metre - mačky, psíci, prasatá a podobne. Tam vonku žili zmutované a nebezpečné druhy, hanbliví knihovníci, čo si holdovali v ľudských vnútornostiach, krvilačné vtáky pterodaktylus, ľudožrúti a iné fantastické vymýšľaniny autora.

Čosi by som napísala už len k samotnému záveru knihy a obálke. Obálka je grandiózna, úžasná, nemala som slov, keď som ju prvýkrát videla. Lesklé písmená zľahka vystupujúce z prebalu, podobne ako maličká hviezda a odraz v plynovej maske. Celé to pochmúrne pozadie obálky dávalo už zo začiatku najavo, že sa bude jednať o geniálny kúsok od úžasného autora. Ten prebal ma absolútne dostal. Pod ním sa nachádza červená pevná väzba s jednoduchým nápisom, podľa môjho názoru úžasná kombinácia.

"Zbabelec! Zbabelec!" kričal Oleg. "Iba malé deti veria tým rozprávkam!"                    "Čo za rozprávky?" Arťom zastal a pozrel mu do očí.                                                     "Že kradnú deti, ktoré chodia do tunela počúvať potrubia!"                                         "Kto kradne?" Arťom ho ďalej ťahal k piecke.                                                               "Mŕtvi!" 

Musím sa priznať, že záver bol pre mňa šokujúci. Bolo to čosi, čo som skutočne nečakala a zrazilo ma to. Filozofické rozhovory v Arťomovej mysli, tá istá nočná mora dookola a pocit vyvolenosti vyústili do prekvapivého konca. Arťom mal možnosť všetko zachrániť a zmeniť, ale "osvietilo" ho až príliš neskoro a už sa nedalo nič robiť.

Ku koncu tejto recenzie by som snáď už pridala iba hodnotenie a poslednú vec, ktorá mi na celej knihe vadila a na konci ma trochu mrzela. Chápem, že autor nemá povinnosť všetky otázky zodpovedať a niekedy je lepšie ich nechať otvorené, ale ja mám celkom rada uzavreté konce a nevypovedané otázky - aspoň tie najdôležitejšie. Pri putovaní sa naskytlo mnoho otázok a deväťdesiat percent z nich sa nedočkalo odpovede. Pre niekoho sú to banálnosti, no ja som si všímala každú maličkosť. Otázky o tuneloch, o Arťomovej matke, o tvoroch a o vedomostiach ostatných - to všetko mi chýbalo, chýbalo uzatvorenie. Na dojme z diela mi to však až tak neubralo, no kvôli týmto chybičkám krásy nemôžem dať tomuto geniálnemu dielu päť hviezdičiek z piatich. Môžem ju však odporučiť každému milovníkovi sci-fi a postapokalyptického sveta. Žiadni nudní zombíci, ale celkom nové a originálne vypracovanie sveta po jadrovom výbuchu...

PLUSY

• Perfektný prebal, obálka väzby
• Dynamický dej, prakticky sa pri knihe nestihnete nudiť
• Úžasné filozofické popisy a vnútorné myšlienkove pochody
• Mnoho nervy-drásajúcich situácii
• Celkom nový postapokalyptický svet
• Originálny nápad
• Výborné spracovanie
• Oboznámenie sa v podstate s celým metrom
• Šokujúci záver
• Múdre myšlienky
• Postupný vývoj postáv
• Pocit reálnosti celého metra i sveta
• Možnosť vžiť sa do deja
• Priestor pre predstavivosť

MÍNUSY

• Otvorené otázky
• Neuveriteľné záchrany
• Arťomova neohrozenosť - miestami postava pôsobí nereálne, nadľudsky (Mary Sue)
• Na Arťomovi nezanechali žiadne udalosti stopy

Mapa Arťomovej púte. Pre zväčšenie kliknite na obrázok.

To by bolo k dnešnej - opäť veľmi rozsiahlej - recenzii všetko. Dúfam, že sa vám páčila a možno vám pomohla pri rozhodovaní sa ohľadom toho, či si knihu zakúpiť, alebo naopak nie. Komentáre a názory ma potešia a posunú vpred. Ďakujem za pozornosť a za to, že ste ostali pri celej tejto recenzii a pritom vás (snáď) neunudila k smrti.

Charlotte.