Kuriózne zákutia sveta: Travelling - Bodie

Zdroj: lovethesepics.com

Zdraví vás Charlotte

pri ďalšom článku zo série Before I die. Dnes sa po niekoľkých známych miestach vrhneme zas na čosi neobyčajné. Celkom mi chýbalo to písanie o opustených budovách a zakázaných ostrovoch, keďže to ma v prvom rade láka asi najviac. Je jasné, že som strašný poseroutka (mám rada to slovo, #sorrynotsorry) a v skutočnosti by mi na takom mieste srdce bilo ako o dušu, ale z obrázkov a článkov, ktoré neustále čítam, ma takéto mestá na Zemi priťahujú. Prečo si ku Gunkanjime a Pripyati nepripíšeme ďalšie, teda tretie?

Za tip na zaujímavé mesto ďakujem mojej úžasnej mamičke, ktorá mi nadiktovala jeho názov a odhalila čosi z histórie. Tuším sa o tom píše v knihe s názvom "Co nesmíte vědet". Tú si tiež plánujem v najbližšej dobe prečítať a v skutočnosti by som si rada zakúpila vlastný kúsok, keďže nechcem mamičku okrádať o potešenie z čítania a možnosti mať ho na poličke medzi všetkými tými odbornými titulmi.

Zdroj: google.com

Zlatá horúčka. Takto jednoducho sa dá charakterizovať námet na hlavnú tému dnešného príspevku od Charlotte. Som toho názoru, že sa s týmto pojmom stretlo už mnoho z vás, respektíve drvivá väčšina. Možno na dejepise alebo pri rozprávaní sa so známymi, alebo ste na to museli urobiť referát, ktovie. Každopádne, už ste o tom počuli. A ak nie, rada vám to stručne objasním. Zlatá horúčka je jednoducho objavenie zlatej žily a následného ťaženia zlata vo veľkom. Stále to vynášalo neskutočné peniaze a potom, čo sa svet dozvedel o novom mieste, stovky ľudí sa tam nasťahovali a vybudovali svoje obydlia, vzali ženu aj deti len preto, aby mohli ťažiť zlato a zarobiť na tom nemalé peniaze.

Človek by pri zmienke o meste duchov čakal, že sa tam udiala nejaká nepríjemná tragédia alebo prírodná katastrofa, no zistila som, že veľmi veľa miest na Zemi je opustených len tak - už nemali žiaden význam, a tak ich obyvatelia jednoducho opustili a presťahovali sa do výhodnejších lokalít. Mesto, o ktorom sa dnes budeme baviť sa nazýva Bodie po obchodníkovi, ktorý tu objavil zlatú žilu. Pochopiteľne, Bodie sa nevymyká z trendu "vyťažiť všetko zlato a zmiznúť". Tým sa zaradil medzi takzvané Ghost Towns, ako som už spomínala - mestá duchov.

Zdroj: fineartamerica.com

Vážený pán W. S. Bodey, obchodník, ktorého krstné meno nie je známe, sa rozhodol priživiť sa na momentálnej zlatej horúčke a vybral sa do San Francisca. Prekvapivo so sebou nezobral ani ženu, ani svoje dve deti. Približne desať rokov mu trvalo, kým našiel zlatú žilu severne od jazera Mono Lake. Mestu dal meno podľa seba - Bodie, ale o niekoľko mesiacov na to zahynul veľmi nepríjemným spôsobom, a síce, že sa stratil v snežnej búrke a svoju zlatú žilu si neužil. Musí to byť skutočne Murphyho zákon keď niekto hľadá 10 rokov zlato a potom si ho ani poriadne neužije.

Nuž, banícke mestečko zažilo krátko na to rozkvet a ako to už pri zlatých horúčkach býva, hrnulo sa tam množstvo ľudí, aby mohli čo-to vyťažiť. To všetko sa stalo medzi rokmi 1849 až 1880. Práve do roku 1880 zažilo mesto Bodie svoj najväčší vzostup, keďže sa našli ďalšie zásoby zlata a do ďalších troch rokov sa do mesta nahrnulo až sedemtisíc ľudí. Bodie patrilo medzi desať najväčších miest v Californii, nachádzali sa tam kostoly, banky, rodinné domčeky, železnica a dokonca sa v meste vyskytla aj čínska štvrť. Americký sen, no nie?

Zdroj: americansouthwest.net

Mesto zasiahla nebezpečná epidémia, ale to nemalo za následok opustenie mesta. V baniach už nebolo čo ťažiť. Zlato sa začalo ťažiť na iných miestach a ľudí tam už nič nedržalo. Populácia sa zredukovala o vyše deväť desatín a krátko na to Bodie úplne zomrelo. Neskôr sa stalo historickou pamiatkou a mestečko víta návštevníkov v rovnakom stave, ako keď z neho pred stovkou rokov obyvatelia hromadne odišli.
Zdroj informácii: Cestovanie

Tak čo, lákala by vás návšteva tohto Mesta duchov, ktorého duša je stále živá aj napriek tomu, že počet obyvateľov činí číslo NULA? Mňa to určite láka a z tých fotiek to vyzerá nádherne. V podstate sa tam môžete dotknúť histórie a zažiť spôsob života devätnásteho storočia na vlastnej koži. Interiéry obydlí sú taktiež v pôvodnom stave a dá sa poľahky uhádnuť, že ľudia odchádzali rýchlo a brali si iba najcennejší majetok. Bonusom je určite aj fakt, že sa v Bodie nachádzajú vraky pôvodných starých áut, ale niektoré sú ešte v celkom zachovalom stave.

Zdroj: michaeljohngrist.com

Netuším, čo ma tak veľmi láka na mestách duchov a opustených miestach, ostrovoch (Gunkanjima, článok tu), ale je úžasné sa na takéto úkazy pozerať. Vidieť ľudstvo zrazu vymiznúť z nejakého miesta... a aj keď sa tam nenachádzajú poklady, ktoré by človeku vyniesli majland, nachádza sa tam raj pre oči a pocity, emócie. To je skutočným pokladom a bohatstvom daných miest. To, aký mrazivý, ale zároveň dychberúci a neopakovateľný pocit získate pri vstupe do vyľudneného, ale zachovalého obydlia. To, ako sa začínate zamýšľať nad životom predtým, než bolo miesto opustené a ako melancholicky na vás pôsobí celá tá majestátna scenéria. Áno, to je pre mňa čosi úžasné a takéto miesta zbožňujem.

A čo vy? Lákala by vás návšteva mestečka Bodie, alebo si radšej užijete nudnú dovolenku pri mori? Navštívili ste už niekedy takto spustošené miesto vo vašom okolí? Určite dajte vedieť do komentárov!

Charlotte.