RECENZIA: John Green - Paper Towns

Originálny názov: Paper Towns

Séria: -
Autor: John Green
Jazyk: anglický
Dátum vydania: 2013
Vydavateľstvo: Bloomsbury
Počet strán: 305
Počet kapitol: 29 + prológ
Hodnotenie Martinus: 5/5
Väzba: brožovaná
Anotácia (na obale knihy):
"The thing about Margo Roth Spiegelman is that really all I could ever do was let her talk, and then when she stopped talking encourage her to go on, due to the facts that 1. I was incontestably in love with her, and 2. she was absolutely unprecedented in every way, and 3. she never really asked me any questions..."
Quentin Jacobson has always loved Margo from afar. So when she climbs through his window to summon him on an all-night road trip of revenge he cannot help but follow. But the next morning, Q turns up at school and Margo doesn't. She's left clues to her disappearance, like a trail of breadcrumbs for Q to follow.
And everything leads to one unavoidable question: Who is the real Margo?

Zdravím.

Vítam vás pri ďalšej recenzii. Mám taký pocit, že je to už tretia recenzia na tomto blogu, ktorý žije zatiaľ iba prvý mesiac, a celkom sa mu aj darí. Posledná recenzia bola na knihu od Renaty Bhujun - Kým hviezdy svietia, čiže ak máte záujem, určite sa na ňu mrknite a možno vám to pomôže pri rozhodovaní, či si tú knihu zaobstarať, alebo nie. Predtým, než začnem so samotnou recenziou, rada by som poznamenala, že kniha nie je moja, ale patrí mojej spolužiačke (mala som ju vrátiť na konci roka, ale, hm, nejak to nevyšlo). V blízkej dobe (čítaj vo veľmi, veľmi vzdialenej dobe) si plánujem túto knihu zakúpiť, ale ešte neviem, či v slovenčine, alebo angličtine. V kníhkupectve Martinus v Košiciach som však narazila na slovenský výtlačok a ten preklad bol tak hrozný, že ľutujem všetkých ľudí nezdatných v angličtine, ktorí si to museli prečítať po slovensky. Mali by vymeniť prekladateľov, čo najskôr. Každopádne, prejdime už k samotnej recenzii, nechcem vás unudiť nezmyselnými kecami pubertálneho dievčatka.

"Everything's uglier close up," she said.                                                                         "Not you," I answered before thinking better of it.  

Recenzia

Zas raz prízvukujem, že táto recenzia je čisto subjektívny názor prispievateľa blogu, recenzie na iných blogoch sa môžu výrazne líšiť. Zároveň vám môžem prisľúbiť, že bude obsahovať úprimný názor zanieteného čitateľa, a že recenzia nie je skopírovaná zo žiadnej inej stránky alebo blogu. Na oplátku nepožadujem nič, možno len trochu kritiky v komentároch ohľadom toho, v čom by som sa mala zlepšiť a podobne. Knihu si môžete zakúpiť napríklad v internetovom kníhkupectve Slovarte (za 7,50€ len v inom obale, ale je to výhodnejšie a lacnejšie, než na takom Martinuse).

***

Kniha sa začína príjemne, hneď v prvom odstavci môžeme od Johna Greena nájsť múdru myšlienku, ktorú vám hodím do citátu nižšie. Pravdepodobne ju poznáte z traileru z filmu, ale to vôbec nevadí. Opakovanie je predsa len matka múdrosti, však? V úvode sa zoznamujeme s hlavným aktérom, Quentinom Jacobsonom, inak prezývaným aj jednoducho - Q. Ten je zároveň rozprávačom príbehu a hneď zo začiatku máme možnosť spoznať aj Margo, dievča od vedľa. Margo Roth Spiegelman sa do ich štvrte prisťahovala už ako dieťa a spočiatku mali s Quentinom dobrý, ba priam by sa dalo povedať kamarátsky vzťah. Od seba ich postupne oddelila jedna udalosť, ktorá zasiahla ich životy v dobe, keď mali len deväť rokov - jedného dňa našli poblíž svojich domovov v Jefferson Parku mŕtvolu staršieho muža. 

The way I figure it, everyone gets a miracle. My miracle was this: out of all the houses in all the subdivisions in all of Florida, I ended up living next door to Margo Roth Spiegelman.

Q a Margo boli povahovo dvaja rozdielni ľudia už v podstate od detstva. Margo mala rada záhady a smrť Roberta Joynera (ten mŕtvy pán), ktorá bola zahalená rúškom tajomnosti ju lákala natoľko, že sa nebála prizrieť sa ochabnutému telu bližšie. Quentin, naopak, by sa odtiaľ najradšej vyparil a jeho telo a všetky bunky pohltil strach. Strach zo smrti, strach o Margo, čistý a nefalšovaný strach. Postupom času sa ich cesty rozdelili a po nástupe na strednú školu boli prakticky cudzinci. Nezdravili sa, nedávali najavo záujem o toho druhého, aj keď bol do nej Quentin tajne zamilovaný už od ich detských čias.

Margo always loved mysteries. And everything that came afterward, I could never stop thinking that maybe she loved mysteries so much that she became one.

Ich vzťah sa rapídne zmení po tom, čo ho Margo v jednu noc, pár týždňov pred plesom a odmaturovaním na strednej škole, navštívi v jeho okne so zúfalou prosbou a šibalskou iskrou v očiach. Po krátkom presviedčaní Quentin kývne a cesta za pomstou sa môže začať. Q prežíva najdobrodružnejšiu noc vo svojom živote, a možno sa taká už ani nikdy nenaskytne. Počas niekoľkých hodín sa vydajú na cestu pomsty voči niekoľkým ľuďom, všetci sú za svoje hriechy "odmenení". Jase, jej ex-priateľ, za to, že ju podvádzal, Becca, najlepšia kamarátka číslo jeden za to, že osobou, s ktorou ju Jase podvádzal bola ona. Lacey, najlepšia kamarátka číslo dva za to, že jej to nepovedala. Chuck Parson za to, že je proste namyslený idiot. Smradľavé ryby v aute a dome, oholené obočie, vlámanie sa do SeaWorldu, návšteva banky Sun Trust a všetky podobné výmysly postretnú Quentina pri jeho dobrodružstve s Margo.

Čo sa však stane, keď Margo Roth Spiegelman po osudovej noci, kedy sa konečne opäť zblížila s Quentinom zmizne bez stopy? Margo po sebe zanechala stopy, ako drobky z chleba z rozprávky o Marienke a Janíčkovi. Všetko nasvedčuje tomu, že chce, aby ju Quentin našiel, ale je to naozaj tak? A podarí sa mu to vôbec? Viac si môžete prečítať v knihe...

"Here's what's not beautiful about it: from here, you can't see the rust or the cracked paint or whatever, but you can tell what the place really is. You see how fake it all is. It's not even hard enough to be made out of plastic. It's a paper town. I mean look at it, Q: look at all those cul-de-sacs, those streets that turn in on themselves, all the houses that were built to fall apart. All those paper people living in their paper houses, burning the future to stay warm. All the paper kids drinking beer some bum bought for them at the paper convenience store. Everyone demented with the mania of owing things. All the paper-thin and paper-frail. And all the people, too. I've lived here for eighteen years and I have never once in my life come across anyone who cares about anything that matters." - Margo Roth Spiegelman

 To bol stručný obsah a snažila som sa ho napísať tak, aby som vám neprezradila príliš veľa, a zároveň aby som vás neobrala o zážitok a pôžitok z čítania. Brutálnych citátov je v tejto knihe tak strašne veľa, že keby som ich sem všetky vypísala, boli by rozhodne omnoho rozsiahlejšie než samotná recenzia, a tak vám pridávam len pár. Tie, ktoré ma najviac zaujali, ktoré vo mne čosi zanechali, alebo ktoré veľmi cením. Je málo autorov, čo sú ochotní pochopiť silu slov a skladať ich tak, aby z nich v konečnom dôsledku vzniklo čosi úžasné. Slová a písanie sú čosi ako maliarstvo - tým štetcom môžete nakresliť úplne všetko, rovnako, ako môžete vytvoriť originálny a jedinečný tón v hudbe, melódiu, ktorá roztrhá vaše vnútro a emocionálne vás vycicia. John Green sa so slovami pohral, pochopil ich magickú moc a niektoré pasáže v knihe sú neuveriteľné. Uvedomíte si, že príbeh nie je len o hľadaní nejakej poplašenej dievčiny, ale opisuje tam aj reálne ľudské problémy, počnúc materializmom a skutočného ničenia budúcnosti.

Okrem perfektného umeleckého spracovania toho citátu vyššie nám v ňom ponúkol aj krátky náhľad do problémov spoločnosti, ale to ocení len ten, kto sa vie s knihou a jednotlivými slovami, vetami, odstavcami vžiť a vnímať to. Geniálne prevedenie od Greena ma občas dostávalo do kolien a preto mám pre vás pripravených ešte niekoľko zaujímavých citátov, môj najobľúbenejší bude nižšie pod týmto odstavcom. K technickému spracovaniu knihy a k umeleckej stránke nemám čo dodať. Vety dávajú zmysel, sú trefné a dialógy nie sú nudné práve vďaka tomu, že Green obmieňa slovíčka, hrá sa s nimi a nedopustí, aby sa príliš opakovali (citát o papierových mestách je iný, to musíte uznať. myslím, že to bol zámer autora, aby sa slovíčko "paper" opakovalo).

The detective didn't say anything for a while. He just leaned forward in the chair and stared past me until he'd seen whatever he was waiting to see, and then he started talking. "Listen, hid. This is what happens: somebody - girl usually - got a free spirit, doesn't get on too good with her parents. These kids, they're like tied-down helium balloons. They strain against the string and strain against it, and then something happens, and that string gets cut, and they just float away. And maybe you never see the balloon again. It lands in Canada or somethin', gets work at restaurant, and before the balloon ever notices, it's been pouring coffee in that same diner to the same sad bastards for thirty years. Or maybe three or four years from now, or three or four days from now, the prevailing winds take the balloon back home, because it needs money, or it sobered up, or it misses its kid brother. But listen, kid, that string gets cut all the time."                                                                                                                           "Yeah, bu-"                                                                                                                   "Im not finished, kid. The thing about these balloons is that there are so goddamned many of them. The sky is choked full of them, rubbing up against one another as they float to here from there, and every one of those damned balloons ends up on my desk one way or another, and after a while a man can get discouraged. Everywhere the balloons, and each of them with a mother or father, or God forbid both, and after a while, you can't even see 'em individually. You look up at all the balloons in the sky and you can see all of the balloons, but you cannot see any one balloon." He paused then, and inhaled sharply, as if he was realizing something. "But then every now and again you talk to some big-eyed kid with too much hair for his head and you want to lie to him because he seems like a good kid. And you feel bad for this kid, because the onky thing worse than the skyful of balloons you see what he sees: a clear blue day interrupted by just the one balloon. But once string gets cut, kid, you can't uncut it."

Práve ste sa zoznámili s mojou najobľúbenejšou pasážou z knihy. Zvažovala som, že ju skrátim, ale potom by nedávala zmysel, ale nechcela som ju vystrihnúť z recenzie celú, bola by to škoda, takže ju tu máte v plnej kráse. Je to cca jedna strana z knihy. Anglicky nezdatným ľuďom sa ospravedlňujem, ale citáty do slovenčiny prekladať nebudem - čítala som knihu v angličtine, mám ju v angličtine a nechcem si ju požičiavať len preto, aby som pripísala oficiálny slovenský preklad, ktorý bude stáť aj tak za nič.

Ďalšou časťou v tejto recenzii je názor na samotnú obálku. Podľa môjho názoru je krásna. Videla som všetky doposiaľ vydané verzie Paper Towns aj slovensky, aj anglicky, ale táto ma najviac uchvátila a je nádherná. Mne sa určite páči najviac zo všetkých, ale to už musíte posúdiť sami. Aj by som vám sem prihodila obrázky iných, ale pri svojich recenziách preferujem čisto fotografie z môjho objektívu, či už telefónu, alebo fotoaparátu. Jediné, čo mi na nej veľmi prekáža je asi tá horná veta: "New York Times bestselling author of The Fault in Our Stars." Chápem, že týmto má kniha zaujať ešte viac a upozorniť na Johna Greena ako autora titulu, ale je to podľa mňa trápne a špatí to inak prekrásny dizajn. Za zmienku by stálo aj to, že to nie je len taká obyčajná obálka, ale písmenká a ilustrácia mesta z neho jemne vystupujú, čo je zaujímavá kombinácia. Pri tomto diele mi navyše ani nevadilo, že je v obyčajnej papierovej viazanej väzbe. Niekde som sa vyjadrila, že ju nemám rada, ale tentokrát mi to vôbec nevadilo.

Postavy. Na môj vkus ich tam bolo celkom dosť, ale taký Jase, Chuck Parson a Becca tam nezohrávali dôležitú úlohu, takže si ich v podstate vôbec nemusím všímať, aj keď scénka s trhaním obočia bola dosť úžasná. Predstavte si, že by ste v reálnom živote niekomu v spánku oholili obočie. Tie vtipy so zubnou pastou sú zrejme príliš ohrané, keď Green prišiel s takýmto uleteným nápadom. Dokážem si predstaviť, že sa to už párkrát stalo. Dokonca, keď si spomeniem, aj ja mám jednu vtipnú historku s obočím - môj nemenovaný spolužiak nie je tak celkom normálny a zopár rokov dozadu si rukami vytrhal (alebo normálne oholil žiletkou, nie som si istá) obe obočia len preto, že mal na čosi nervy. Má problémy so sebaovládaním, čo si budeme hovoriť. Viem, že sa mu potom ešte dlho smiala celá trieda, ale nedalo sa smiechu ubrániť.

And all at once I knew how Margo Roth Spiegelman felt when she wasn't being Margo Roth Spiegelman: she felt empty.

To bola len taká vsuvka pomimo, pardon. Takže - Quentin Jacobson. Myslím, že Q bol jednou z mojich obľúbených postáv a vo filme ho dokonca stvárnil môj obľúbený herec (Nat Wolff). Quentina som si však predstavovala trošku všednejšieho a nezaujímavejšieho, než bola jeho filmová adaptácia, ale to vôbec nevadí. Páčilo sa mi na ňom, aký bol odhodlaný nájsť Margo za každú cenu, ako sa bál, že zomrela a chcela, aby našiel jej zvieratami zohavené telo, ako si vytvoril zidealizovanú predstavu Margo Roth Spiegelmanovej vo svojej hlave a zistil, podobne ako všetci, ktorí boli kedysi platonicky zamilovaní, že Margo vôbec nebola tá Margo, ktorú si predstavoval. Stotožňovala som sa aj s jeho mániou platonicky posadnutého magora, keď o Margo stále hovoril a otravoval tým priateľov, zvykla som to robiť i ja, keď som bola mladšia.

Margo. Postava, ktorá mi presne sadla, moja pravá šálka kávy. Dievča opradené neuveriteľnými historkami, odvážna a nebojácna, záhadná a vo svojej podstate úžasná. Čítala som si recenzie aj na iných blogoch a portáloch, a niekoľko ľudí štvalo práve správanie a celé bytie Margo, ale ja som bola z jej postavy unesená. Najmä z toho, ako v sebe skrýva omnoho viac a má oveľa väčší potenciál než si mnoho čitateľov uvedomuje. Je jasným príkladom toho, že čokoľvek človek dostane, nebude s tým spokojný. Margo mala v podstate všetko, mala neuveriteľnú povesť a zažila dychberúce veci, no aj tak bola vo svojom vnútri maličkým, deprimovaným dievčatkom, ktoré v skutočnosti nikto nechápal. Ak je raz človek sklamaním pre rodičov, ani vysoká popularita to nedokáže zmeniť. Priateľky závislé na výzore, obliekaní, ani jedna sa jej nespýtala na jej problémy. Na jej tajný zápisník, na skutočné pocity pod maskou nadľudskej Margo. Pre mňa bola Margo perfektne vykreslenou postavou, Green sa s ňou krásne pohral a mala som pocit, že do nej dal kúsok duše.

The fundamental mistake I had always made - was this: Margo was not a miracle. She was not an adventure. She was not a fine and precious thing. She was a girl.

Ben, Radar, Angela, Lacey... najzaujímavejšou postavou z tejto štyrky pre mňa bol asi Radar, čiernejší chlapec s afrom, chytrý a oddaný priateľ. S Angelou sme sa v knihe veľmi nestretli, čo ma mrzí podobne, ako ma mrzí aj to, že ju nezakomponovali do svojho výletu a nevzali so sebou. Lacey som neriešila, nepáčila sa mi ani vo filme. Baba fňukajúca nad tým, ako si o nej všetci myslia, že je len krásna a nie chytrá. Ak by chytrá bola, svetu by to dokázala. Ben - chlapec, ktorý ma z celej knihy najviac štval. Vo filme bol úžasný a môžem povedať, že vo filme Paper Towns je Ben mojou najobľúbenejšou postavou, ale v knihe bol nervy-žerúci (is that even a word?). Samozrejme, nachádzali sa tam vtipné scény s ním, ale v istých momentoch sa choval ako totálny kretén.

To by bolo všetko k postavám. K celkovému spracovaniu som sa už vyjadrila, a snáď by som na záver pridala už iba hodnotenie. Kniha bola úžasná, nachádzali sa v nej cenné múdrosti od samotného Greena. Nečakala som od nej veľa, ale prekvapila ma. Od čítania ma najprv odrádzala angličtina, ale keď som sa do toho začítala, išlo to bez problémov. S týmto dielom som spokojná a rozhodne neľutujem čas vložený do tejto knihy. Jediná chybička krásy tejto knihy je asi záver. Myslím, že to malo medzi Margo a Quentinom ostať na rovnakej úrovni, na akej je to počas dobrodružnej noci. A tiež sa mi nepáčil fakt, že ju tak dlho hľadali, zbytočne. Koniec je maličkým sklamaním.

PLUSY

• Krásna obálka knihy
• Úžasné technické spracovanie
• Múdre myšlienky od Greena
• Pasáže, ktoré stáli za zamyslenie
• Rozvoj literárnych vedomostí (zmienka o Whitmanovi)
• Prepracovaný dej
• Do hĺbky premyslené postavy
• Uzatvorenie vzťahov medzi Margo a Lacey (vo filme chýbalo)
• Príjemná angličtina

MÍNUSY

• Koniec je menším sklamaním
• Kreténsky Ben
• Nápis na vrchu prednej obálky knihy

Na záver by som už len poznamenala, že kniha a film sú diametrálne odlišné, a keby ste chceli vidieť moju recenziu na film, napíšte to, prosím, do komentára. Ďakujem, že ste so mnou vydržali pri celej tejto extrémne dlhej recenzii.

Charlotte.