A tak som tu, píšem historicky prvý článok odo mňa na tomto novo-založenom blogu faylotte. Mimochodom, predtým ste nás mohli nájsť aj na doméne blog.cz, ale z bližšie nešpecifikovaných dôvodov sme sa rozhodli presťahovať sa sem - na blogspot.sk. Dosť bolo nepodstatných rečí s absolútne žiadnou výpovednou hodnotou, radšej sa vrhnem na hlavnú tému tohto článku.
Neviem, či je to len dievčenská vec (pravdepodobne, však?), alebo či sa tomu venujú aj chlapci, no zaznamenala som zopár známych, ktorí vlastnia spomienkovú krabicu. Sama som svoju mala už zopár rokov, ale vyzerala ošarpane a bola to obyčajná krabica od nejakých nekvalitných topánok z Deichmannu. Okrem iného - už mi ju stihol aj ožrať zajac. Prikladám aj obrázok, aby ste si to mohli reálne predstaviť.
Viem, čo si myslíte. Ako mohla Charlotte skladovať svoje výnimočné spomienky v nechutnej krabici akou je táto? Nuž, mňa sa nepýtajte, bola som mladá a hlúpa - niežeby sa od toho času čosi zmenilo. Každopádne vec sa mala asi tak, že som tú krabicu videla raz do roka, aj to väčšinou len nejakou nezbednou náhodou, takže som nepovažovala za relevantné urobiť jej nejakú krajšiu obálku. Odkedy mám však svoj úžasný život preplnený zážitkami a spomienkami, uvedomila som si, že suveníry sa kopia a krabica nie je dostatočná. Navyše vyzerala, s prepáčením, ako ho.no. Nedávno som sa teda rozhodla jej pochmúrnosť zmeniť v čosi pozitívne. Vytvorila som si entuziastickú krabicu spomienok.
DO IT YOURSELF: Spomienková krabica
Najprv som si potrebovala zohnať potrebné veci, ktorými ju ozdobím a premením v čosi, čo by sa aspoň trochu podobalo vízii v mojich predstavách. A samozrejme - ožratá od zajaca je na vyhodenie, z toho teda vyplýva, že som si našla aj novú, nepoškvrnenú a nevinnú krabicu, ktorá prešla všetkými tými kozmetickými úpravami.
ČO NA TO POTREBUJETE?
- Krabicu - buď nejakú od topánok alebo ak si objednávate oblečenie z internetu, pokojne použite takú. Moja bola ešte od spoločnosti Quelle.
- Lepiacu pásku, 2 druhy - jednu hrubšiu, jednu tenšiu
- Lepidlo (ja som použila bielu lepiacu pastu z Tesca za 0,39€)
- Baliaci papier - môžete použiť hocijaký, ak máte radi Vianoce a chcete, aby vám ich vaša krabica pripomínala 24/7, dajte si tam nejaký so snehuliakmi, výber je na vás. Ja som si vybrala jeden z ponuky z Kauflandu za 0,99€.
- Nožnice
- Pravítko
- Ceruzku
- Centrofixu
- Štetec
- Temperky/vodové farby - to je na vás, ak chcete mať na krabici nejaký ozdobný nápis. Ak ste príliš leniví, môžete si ho aj vytlačiť, no ja som to robila ručne, pociťovala som príval kreativity. Použila som Tesco farby na plagát za 2,99€.
POSTUP, ČASŤ PRVÁ: Príprava
Je potrebné si všetko pripraviť, aby ste sa nestresovali tým, že polovica vecí je rozhádzaná po celom dome (že to hovorím práve ja, hah). Verte mi, mať všetko pekne pripravené na jednom mieste vám ušetrí čas aj nervy. Ak je všetko ready, môžete začať s tvorbou krabice.
Ak ste použili krabicu od oblečenia, zvyčajne je zalepená s páskou značky danej spoločnosti (Quelle, Halens a pod.). Toto je dobrovoľný krok, ale mne sa to nepáčilo, tak som všetky lepiace pásky strhla a nahradila ich obyčajnou, hrubou, tmavohnedou. Hneď sa mi lepšie dýchalo.
Z baliaceho papiera si vystrihnete presne také veľké časti, aké potrebujete (neskúšajte robiť plášť krabice alebo čosi podobné, je to zbytočné a v záhyboch to dlho nevydrží). Môžete to robiť dvojakým spôsobom - buď priložíte danú časť krabice na baliaci papier a obkreslíte ho, alebo si odmeráte jednotlivé dĺžky. Ja som to robila tak nejak kombinovane, podľa nálady a podľa toho, či sa mi s tým v danom momente chcelo piplať, alebo nie. A nebojte sa, jeden baliaci papier bohate postačí, ešte sa vám zvýši aj do budúcnosti na darčeky pre blízkych.
Až budete mať časti vystrihnuté, začnete s lepením na krabicu. Opäť to môžete robiť dvojako - lepiacou páskou (tou tenšou a priesvitnou) alebo lepidlom. Aj toto som robila dvojako, no s páskou bolo príliš veľa práce, a tak som to vymenila za lepidlo. Bohužiaľ, fotky "in progress" nemám, len počiatočnú verziu, medzi-zastávku a finále. Som toho názoru, že vysvetľovať lepenie papiera na kartónovú krabicu nemusím, takže sa môžeme vrhnúť na ďalšiu časť.
POSTUP, ČASŤ DRUHÁ: Nápis
Ak nemáte záujem o pekný nápis na krabici, ďalej už nečítajte, krabica sama o sebe je v podstate hotová hneď po tom, čo ju oblepíte baliacim papierom. Keď však trpíte hnusným perfekcionizmom ako autorka tohto článku, čítajte ďalej.
To, aký nápis si zvolíte nie je podstatné, záleží, ako ho chcete mať spravený. Vyššie som už spomínala, že si ho môžete pohodlne vytlačiť, ale na mňa by to bolo príliš jednoduché. Dlho som nad "titulkom" krabice nerozmýšľala, rozhodovala som sa medzi Memory Box alebo Memories. Memory Box mi prišlo ako z nejakej psychologickej hry, v ktorej operujú mozgy schizofrenikom, čiže aj tento duel som poľahky rozhodla. Mimochodom, ja viem, na názvy nie som expert a Memories bolo predvídateľné (a to si hovorím umelec).
Pôvodne som mala v pláne vytlačiť a vystrihnúť si nápis z nejakého pekného fontu, ale na počítači, kde sa nachádza naša tlačiareň čosi vymýšľal otec, a tak som sa snažila napodobniť ten najprimitívnejší a najľahší font na výkrese - Comic Sans. Myslím, že v konečnej verzii to až tak zle nevyzerá, ale to už posúďte sami. S obomi prižmúrenými očami dokonca vidím i miniatúrnu a pochabú podobnosť. Shit happens.
Po napísaní jednotlivých písmen na výkres ceruzou som si ich vystrihla a po jednom začala maľovať temperkami. Testovala som značku Tesco, konkrétne to boli farby na plagát, a musím sa priznať - cítim sa byť milo prekvapená. Táto činnosť takisto nevyžaduje žiadnu zvláštnu fyzickú alebo mentálnu zdatnosť.
Po nanesení druhej vrstvy som to nechala zaschnúť, ružové "m" si potom žiadalo ešte tretiu vrstvu, keďže ružová farba je predsa len jemné žieňa. Lol, just kiddin'. Až to úspešne vyschlo na slniečku (zatiaľ čo som ja temer zapustila korene do stoličky), prebehla som ich centrofixou a písmenká boli hotové, prikladám obrázok.
POSTUP, ČASŤ TRETIA: Finálne úpravy
Po tomto všetkom som už len prilepila písmenká na stranu krabice, ktorá sa mi najviac páčila. Chvíľu som bojovala s faktom, že sa tam zrejme všetky nezmestia, no nakoniec som tento úmorný boj vyhrala a nad finálnym dielom som sa spokojne usmievala ešte niekoľko minút.
ZHODNOTENIE:
Môj prvý DIY dopadol úspešne a už aj celkom chápem tento ošiaľ. Progress a výsledok naozaj stoja zato, prinesú uspokojenie na duši a trochu to aj zlepší pochmúrny deň. Upokojí to nervy a rozvíja to kreatívne rozmýšľanie. Čo sa týka časového zaťaženia, ak čosi také nerobíte prvýkrát a nie ste také nešikovné nemehlo ako ja, dá sa to v pohode zvládnuť do dvoch hodín a ešte sa aj zabavíte. V komentároch sa môžete podeliť o svoje skúsenosti s tvorbou krabice na spomienky alebo hocičím iným, pokojne aj dať návrhy na to, čo ďalšie by som si mohla urobiť a napísať o tom článok. Budem rada za každé vyjadrenie.
Charlotte.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára