RECENZIA: Sarah J. Maas - Trón zo skla

Originálny názov: Throne of Glass

Séria: Throne of Glass
Autor: Sarah J. Maas
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 375
Počet kapitol: 55
Hodnotenie Databáze knih: 4,5/5
Väzba: brožovaná
Anotácia (na obale knihy):
Kedysi sa jej bál celý svet. Teraz živorí vo väzenskom tábore. Spravila jedinú chybu: nechala sa chytiť.
Najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa Celaena Sardothien prichádza na kráľovský dvor. Nie aby zabila kráľa, ale aby získala späť slobodu. Musí poraziť dvadsaťtri nájomných vrahov, žoldnierov a zlodejov a slúžiť štyri roky ako kráľova šampiónka - osobná popravčia čata. Potom bude opäť slobodná.
V komnatách a chodbách skleneného hradu sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie... A Celaenin zápas o slobodu sa razom mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude ležať celý svet v troskách.

Recenzia

Predpokladám, že titul Trón zo skla pozná už každý z vás, a keď nie, tak minimálne drvivá väčšina. Táto kniha bola pravdepodobne najočakávanejšou a najdiskutovanejšou fantasy za tento rok a vydavateľstvo Slovart ju pustilo do predaja len nedávno (niekedy začiatkom septembra, ak ma pamäť neklame). Pred samotným vydaním bolo množstvo fotiek, údajov a každý ju očakával s vysokými nárokmi. Taký boom okolo diela som nezažila tuším od vydania Twilightu, Harryho Pottera alebo iných legendárnych bestsellerov. V dnešnom článku sa spoločne pozrieme na to, či prvá zo šesťdielnej ságy splnila vysokú laťku, ktoré jej propagovanie nasadilo, alebo naopak - či to bol prepadák.

Príbeh sa začína rozvíjať dynamicky, neprekvapili ma nijaké zdĺhavé opisy udalostí pred samotným príbehom, žiadne skoky a ani nezmyselnosti. Hneď prvé vety jemne načrtli pochmúrne prostredie Endovieru a zoznamujeme sa aj s prvými dvoma postavami. Samotnú Celaenu Sardothien, pochopiteľne, a nového, neznámeho muža so zakrytou tvárou. Celaena máva počas celej knihy úvahy o únikovom pláne a my sa dozvedáme, ako myslí taký nájomný vrah v zajatí. Trúfam si povedať, že by bola schopná uniknúť cez hocijakú škáru, ak by na to mala naozajstnú príležitosť. Neznámy cudzinec je kapitán kráľovskej gardy, mladý muž menom Chaol Westfall. Onedlho sa ocitnú pred korunným princom Adarlanu, Dorianom Havilliardom, ktorý dá Celaene jednoduchú ponuku. A taká ponuka a vyhliadka slobody sa neodmieta.

"Arobynn mi hovorieval, že druhé miesto je len cena útechy pre prvého porazeného." - CELAENA SARDOTHIEN

Celaena Sardothien sa oficiálne stala princovou šampiónkou v turnaji usporiadanom jeho otcom. Má poraziť dvadsaťtri hrdlorezov, zlodejov, podvodníkov a iných nebezpečných a slizkých mužov. Očividne, pre najslávnejšiu nájomnú vrahyňu by to nemal byť problém, však? Presunú sa do hradu zo skla, najväčšieho monumentu v celom Adarlane a tam sa začína jej príbeh. Zblíži sa nielen s korunným princom samotným, ale aj s Chaolom a nadviaže nové priateľstvo s princeznou z Eyllwe. Po roku živorenia si užíva relatívnu slobodu a robí to, čo by robila každá žena, keby sa zo stoky dostala k luxusu - oblieka si nádherné šaty, rozmaznáva sa a hrá sa na šľachtičnú. To jej veľmi pomôže pri pretvárke pretože jej skutočná identita je mestu Rifthold utajená, kráľovo ego by trpelo, keby musel priznať, že sa mu triasli, ehm, ruky, z osemnásťročného dievčaťa. Nie je to však všetko iba o luxuse, ale aj o tvrdých tréningoch, problémoch s nespavosťou a stravovaním. Okrem iného na všetkých číha aj nepriateľ, ktorý šampiónov postupne vraždí, vychutnáva si ich vnútornosti a mozog. Hrad zahaľuje obrovské a temné tajomstvo. Podarí sa ho Celaene odhaliť, prežiť a poraziť všetkých účastníkov súťaže? A ako sa nakoniec vyvinie jej vzťah voči Chaolovi a Dorianovi? Môže odhaliť aj špinavé intrigy, ktoré splietajú zbabelci za jej chrbtom proti nej? To a ešte viac sa dozviete v prvom dieli ságy Trón zo Skla...

V mojom prípade začína platiť, že čím lepšia kniha, tým kratší obsah k nej zväčša napíšem. Samozrejme, nie je to tak stále, ale viac-menej iba pri poslednej a tejto recenzii (All the Bright Places recenzia tu). Je to spôsobené tým, že vám nechcem prezradiť veľa z deja, aby ste z toho mali podobný zážitok ako ja, mocný a neopakovateľný, ale stále si stojím za tým, že svoje recenzie chcem robiť napriek všetkému s krátkym obsahom. Vraví sa, že anotácia a krátky úvod do príbehu k takýmto článkom nepatrí, ale ja ich píšem tak, ako by som ich chcela vidieť napísané od kohosi iného. Stále mi pri čítaní iných recenzii chýba veľmi stručný obsah pretože hoci je super spísaná, ja o knihe v podstate nič neviem a väčšinou ma to ani nepresvedčí, aby som si ju pridala na Wishlist. 

Celkové zhodnotenie by som asi započala rozoberaním obálky, ktorú pre nás Slovart pripravil a v tomto prípade sa zhodol s anglickým námetom. Začínam asi najjednoduchšou časťou, a tá mi, našťastie nedá priestor sa tak veľmi rozpísať. Nie som náročný čitateľ, teda aspoň čo sa týka designov, a preto aj tento vzhľad hodnotím kladne. Príjemne ma prekvapilo, že sci-fi fantasy si zanechalo svoju fantazijnosť tým, že na prednej strane sa nenachádza skutočný človek, ale zaujímavá postavička. Celý ten štýl mi pripomína Assassin's Creed a pred čítaním som si aj myslela, že pôjde o čosi podobné. Pochopiteľne, jednotlivé žánre sú si celkom blízke, ale samotný príbeh je o čomsi úplne inom. Aspoň tak to je v prvej časti tejto ságy. Obálka je jednoduchá a je zaujímavo tvarovaná tak, aby sa na boku tak hnusne neprehla. Aj to má svoju nevýhodu a síce, že sa prvá a druhá stránka mierne poodtrhli z väzby. Áno, zas raz som sa presvedčila, že pevnej väzbe sa nič nevyrovná a nebude jej to siahať dokonca ani po členky, ale to nie je predmetom môjho skúmania a za brožovanú väzbu nebudem nikoho kritizovať. Na bočnej strane je vyobrazená hlava Celaeny a nápis. Tu už mám jednu výhradu - je naopak, než je titul knihy. To znamená, že keby niekto chcel fotiť názov z bočnej strany, musel by ju otočiť zadnou stranou. Neviete si predstaviť, ako strašne to neznášam. Rovnaké je to aj pri Metrách a mnohých iných tituloch, pri fotení som z toho potom vždy na nervy! Zadná strana obsahuje stručnú anotáciu, ktorá je síce mierne zavádzajúca, ale absolútne mi to neprekážalo, a tieň Celaeninej postavy. Vzhľad hodnotím kladne a okrem prevráteného nápisu mi vadí už len jediná vec (a to je asi všetko, čo mi prekáža na celej knihe vrátane obsahu a pod.): tie názvy sa lúpu veľmi jednoducho. Stačí, aby sa jedna kniha obtrela o druhú a polovica z "Trón zo skla" je fuč. Môžete si to všimnúť na fotkách. Verím preto, že sa s tým Slovart nejako vysporiada pri druhej a ostatných častiach. Je škoda, že kniha stratí na kráse len kvôli tomuto. Inak nemám čo vytknúť a design totálne zbožňujem.

Celú noc ho však v snoch mátal obraz krásnej dievčiny, ktorá sa dívala na hviezdy a hviezdy jej pohľad opätovali.

Osobitnou kapitolou v tejto recenzii sa stáva slovenský preklad. Prekladom som sa nikdy dostatočne nevenovala a to z toho dôvodu, že som im neprisudzovala až taký dôležitý význam a stála si za tým, že anglickému originálu sa nič nevyrovná. V poslednej recenzii som kritizovala práve slovenský preklad a to, že by tých prekladateľov mali vymeniť. Prišla som však na to, že sa na sekciu prekladu hodí nasledujúca veta: "Iný kraj, iný mrav." Do čitateľského sveta by som to preložila tak nejako: "Iné vydavateľstvo, iná kvalita." Áno, veľmi veľa záleží na preklade a na tom, ako sa s tým jednotliví ľudia popasujú. Niektoré slovenské vydania kníh sú také hrozné, že ma z toho štípu oči a potom sa tu nájdu aj tituly, ktoré stoja za to. Throne of Glass som v angličtine nečítala, a keď sa aj pri Korune z temnoty podaril prekladateľom taký skvost ako pri jednotke, určite si ju v angličtine ani neprečítam. Bravúrne, úžasné, výnimočné. Tí ľudia skutočne odviedli brilantnú prácu a ja som len čumela na niektoré slovné spojenia a vety. Moje umelecké srdiečko plesalo radosťou a pokorne musím priznať, že som mala predsudky voči slovenským verziám zbytočne. Niektoré vydavateľstvá to vedia urobiť skutočne dôkladne a taký silný zážitok zo štýlu písania a slovíčok som mala naposledy pri čítaní Atramentového sveta (mala som možno 8 rokov). Geniálne, skladám pred prekladateľmi svoj imaginárny klobúčik krvavočervenej farby z hlavy a pokorne sa klaniam. Odviedli kus perfektnej práce a dali do knihy časť zo seba. Zbožňujem to, zbožňujem slovenskú verziu Trónu zo skla. Len tak ďalej, za toto má u mňa dielo špeciálny bonusový bodík. 

Štýl písania bol neobyčajný a istým spôsobom svojský. Nemám až tak veľa fantasy kníh, ktoré som čítala a vždy ocením nový, zaujímavý svet. Všetky sú svojim spôsobom veľmi podobné a vyskytujú sa tam identické tvory - od bosoriek cez víly až po nejaké hrozivé príšery. Tento sa spomedzi šablóny nijak nevymykal, ale autorka to písala tak, že by to zaujalo aj človeka čo číta iba tento žáner. Pridala tam čosi svoje a okrajovo načrtla aj paralelné svety dosiahnuteľné len pomocou mágie, čo sa mi neuveriteľne páčilo a verím, že sa o tom čosi dozvieme i v ďalších pokračovaniach. Autorka písala dielo dynamicky s nadupanými rozhovormi, dokonca aj vnútorné monológy a úvahy boli chytľavé. Po prvých dvoch stránkach som sa od toho nemohla odtrhnúť aj napriek počiatočnému skeptizmu - ľudia zvyknú na tak ospevované knihy klásť veľké nároky a ja som sa bála, že to nesplní moje očakávania. Vo väčšine splnilo a keďže to bol len začiatok čohosi väčšieho nepochybujem, že ďalšie diely splnia aj zvyšok. Trón zo skla som prečítala za dva dni v škole a jeden večer, tak dobre to je písané. Dialógy nevyznievajú vôbec umelo, práve naopak, sú také jednoduché a prirodzené, až je to neobyčajné. Sú nenútené, vtipné i vážne, zaujímavé. Určite za to môže aj skvelé vykreslenie postáv a prostredia.

Zdroj: weheartit.com

Ak ešte stále pochybujete o tom, či sa do toho pustiť a vyprázdniť peňaženku, ja to môžem len odporučiť. Skutočne to stojí za to a titul od Sarah Maas sa stal jedným z mojich najobľúbenejších. Napínavé momenty som prežívala spoločne s Celaenou, bála som sa spolu s ňou a celý príbeh som videla pred očami. Videla som Celaenu, Chaola, Doriana, Nehemiu, všetky záporné postavy a úžasné prostredie. Pri záverečnom súboji som si ohrýzala nechty a čítala bez prestávky, ponorená do fantazijného sveta a priala som si, aby som vedela čítať rýchlejšie. Srdce mi bilo až kdesi v krku. Okrem toho som aj celý milenecký trojuholník prežívala až príliš. Jednoznačne fandím Celaene a Chaolovi, Dorian je sukničkársky hlupák! Prepáčte, asi som sa až príliš stotožnila z ich svetom, ale keď...

"Popoludňajšie slnko uväznené pod cínovým vekom oblakov..." - úryvok z geniálneho prekladu

Videla som nápisy a názvy článkov v štýle "moja nová závislosť" a úprimne? Neverila som, že je to až také dobré, ako to 95% ľudí vykresľovalo. Neverila som tomu pretože sa stáva, že sa ľudia uspokoja s knihami pre ovečky. Netreba im k šťastiu veľa, jednoduchým príkladom je "svetový trhák" (haha, dovoľte sa mi zasmiať) 50 Shades of Grey, ktorý je v konečnom dôsledku jedným z najhorších titulov, čo boli kedy napísané (škoda toľkého papiera, zbytočné mrhanie prírodou). O samotnom príbehu som pred čítaním vedela iba dve veci - je to fantasy a podľa anotácie podobné ako Assassin's Creed. Nečítala som rozsiahle recenzie a ani som si to nenechala vyspoilerovať, aby som si názor urobila sama. A áno, drahí čitatelia, Trón zo Skla je skutočne novou závislosťou a zaslúži si omnoho viac pozornosti, než sa mu dostáva. Zaslúži si byť minimálne tak slávny ako už spomínaný brak 50SOG alebo Harry Potter pretože, dámy a páni, toto je sakramentsky dobré a naozaj si to môže zrovnať sily so sériou o Potterovi. A toto som ešte nepovedala o žiadnej knihe... už len tento fakt o niečom svedčí lebo čarodejník s jazvou v tvare blesku na čele bude vždy mojim najobľúbenejším príbehom.

O reálnosti príbehu sa pri tomto žánri nemôžeme ani baviť, ale povedzme si čosi o uveriteľnosti. Možno to budete pokladať za jedno a to isté, ale dovoľte mi vyviesť vás z omylu. Reálnosť posudzuje to, či sa dej podobá reálnemu svetu a nie je príliš NEskutočný. Uveriteľnosť hovorí o tom, či čitateľ príbehu uverí bez ohľadu na to, či sa odohráva v Indii alebo inom svete. A ja som autorke verila každé slovo. Nič na mňa nepôsobilo falošne či umelo. Desať rokov trvalo Sarah Maas, kým knihu vydala a chápem prečo. Vypilovala to do dokonalosti. Nemá to ani jednu chybu. Skutočne, ani jedinú.

Postavy. Ďalšia samostatná kapitola, respektíve hneď štyri. Ak vás nudia charakteristiky a moje názory na charaktery, pokojne túto pasáž môžete preskočiť pretože ako sa poznám, krátke to rozhodne nebude. Asi ste si pri mojich recenziách mohli všimnúť, že bývajú extrémne dlhé a v mnohých ohľadom nezáživné, ale ja mám proste problém so skracovaním a neviem písať stručne a výstižne. Pre mňa sú výstižné všetky moje myšlienky a je ich neúrekom a mám potrebu sa s vami deliť o každý detail, aby ste dostali najkvalitnejšiu možnú recenziu písanú priamo zo srdca. Nebudem sa za to ospravedlňovať, je to pravdepodobne divné, ale ja som sa nenarodila preto, aby som zapadala do davu. 

Už som vyššie spomínala, že postavy sú vykreslené perfektne a dotiahnuté do temer úplnej dokonalosti a za tým si stojím a stáť budem, nech sa stane čokoľvek. Všetky boli premyslené a nerobili nečakané veci a ani sa nevymykali svojej povahe. Jednou z najčastejších chýb spisovateľa je práve to, že síce odhadne charakter dobre, ale potom s ním nevie pracovať a nerealisticky ho mení k lepšiemu alebo horšiemu. U tejto autorky sa to nestalo a všetci ľudkovia si tam ponechali svoju špecifickú črtu a spôsob vyjadrenia. Ak bol kráľ na začiatku bastard, bol aj na konci len trochu väčší. Rovnako ako Cain, Perrington a Kaltain. To isté platí o kladných hrdinoch príbehu. Nezmenili sa na nepoznanie, iba sa postupne vyvinuli do konečnej podoby. A predpokladám, že sa takto prirodzene budú vyvíjať aj v ďalších pokračovaniach.

Kaltain a Perrington. Naivné a intrigánske dievčisko, ktoré žilo v tom, že Perringtona zmanipulovalo na svoju stranu a chcela dostať princa. Z nej mi bolo tak zle, že keby som ju stretla naživo, asi by som jej miesto pozdravu vrazila. A Perrington bol zákerný od začiatku, ale nečakala som, že na konci urobí čosi takéhoto rázu. On bol sponzorom Caina na turnaji, veľkého obra a najmohutnejšieho muža zo všetkých.

Cain... k tomu mám len jedno slovo: idiot. Zabila by som ho v spánku, keby to bolo možné, ale karma si počká na každého a pavučina lží sa pri neustálom namotávaní ďalších a ďalších nitiek určite pretrhne.

Kráľ. Každý sa ho bojí, dokonca aj Celaena, ale ja som stále nepochopila prečo. Nevyzerá vôbec tak desivo, ako je vykresľovaný, ale možno sa to v ďalších pokračovaniach nepríjemne zvrtne.

Naklonila sa bližšie a zašepkala mu do ucha: "Volám sa Celaena Sardothien, ale na tom nezáleží. Či sa volám Celaena, Lillian alebo Suka, aj tak ťa kedykoľvek porazím."

Zdroj: weheartit.com

Celaena Sardothien. Moja najobľúbenejšia postava a jednoznačne najlepšie vykreslená. Nájomná vrahyňa s láskou ku knihám. Existovala by k nej lepšia kombinácia? Veľa ľudí odsudzuje knihu práve kvôli tomu, že Celaena sa okrem iného správala ako princezná pretože sa rada rozmaznávala, ale mne to príde chytré. Bola nájomnou vrahyňou dlho a mala rada prepych a istý štýl života, na ktorý bola zvyknutá. Potom jej to všetko vzali s tým, že ju poslali do Endovieru. Po návrate do normálneho sveta si zaslúžila všetky tie čipky a volániky, nadýchané šaty a vražedné korzety. Vedela som si ju živo predstaviť a tešila som sa z toho ako jednoducho sa vie najnebezpečnejšia osoba v Adarlane zamaskovať. Oklamala by aj mňa. Nedivím sa jej, že chcela predviesť svoje sily a všetko s tým spojené a bola som nahnevaná, keď Kaltain pokazila posledný súboj. Síce bol aj tak epický a napínavý ako guma v trenkách... Celaena musela odohrať svoju epickú bitku v hlave a som toho názoru, že to nesmierne obohatilo príbeh a dalo mu celkom iný feel. Páčilo sa mi jej správanie i celkové vystupovanie. Myslela som si, že osemnásť je príliš skorý vek na to, aby sa preslávila po svete, ale Maas si pre nás našla realistické vyjadrenie. Ak trénujete od ôsmich rokov kruto a s nebezpečnými hrdlorezmi, môže sa z vás stať najlepšia nájomná vrahyňa. Niežeby som to mladistvým osemročným dietkam odporúčala, to určite nie. Deti, nevraždite. Nie sme vo fantasy. Náramne sa mi pozdával aj jej vzťah s Chaolom, kapitánom kráľovskej stráže a tešila som sa, že mu tak hladko a nenápadne prenikla pod kožu a získala si ho, aj keď by to Chaol určite nepriznal. Ich zvláštne puto bolo zaujímavé, možno práve preto preferujem nejaký milostný románik s ním a nie korunným princom.

Zdroj: weheartit.com

Chaol Westfall. Druhá najviac favorizovaná postava. Pri ňom cením asi najviac, že sa v priebehu knihy nijak prudko nezmenil. Nenastalo žiadne osvietenie a následné: "Bum, som zaľúbený do Celaeny." Nie, statočne to popieral sám pred sebou počas celého prvého dielu tejto ságy a na konci medzi sebou utvorili nejaké-to priateľstvo. Jeho povaha sa mi najviac páčila v tom, že bol disciplinovaný, prísny a strohý. Udržiaval si svoje zásady a ku Celaene sa vždy správal ostražito. Občas mal roztomilé výpadky žiarlivosti voči Dorianovi a najviac ma pobavila scénka práve s ním, keď sa spoločne stretli pri dverách Celaeninej izby. Viem si ho predstaviť ako mužného mladíka s ostrými črtami tváre a výraznou bradou, najskôr s hnedými očami (boli na začiatku opísané, ale pamätám si ja na to?). Prísny pohľad a husté obočie, ktoré sa väčšinu času iba mračí a pery, čo sa temer neusmievajú. To je moja predstava Chaola a prirástol mi k srdcu. Počas príbehu nikdy nenaštve pretože zásadne nerobí zlé rozhodnutia a je príjemné sa s ním v knihe stretávať tak často. Vďaka Bohu za Chaola, toľko Doriana v prvej časti by som neprežila.

Zdroj: dorianxaelin.tumblr.com

Keď som už spomenula Doriana Havilliarda, rovno sa vrhnem i k nemu. Aj napriek tomu, že je korunný princ a syn kráľa, nepôsobí namyslene a arogantne. Má však jednu črtu, kvôli ktorej som jeho postavu znenávidela. Žmurká na všetkých dookola akoby mal tik v oku, myslí si, že je strašne zaujímavý a užíva si pozornosť každej dvornej dámy. V myšlienkach je však zronený z toľkej ženskej pozornosti (och, aké hrozné!) a chce sa vyhnúť matkinmu naliehaniu. Možno keby ukázal, že nemá o tie naivné dievčatá záujem, dali by mu pokoj. Ale nie, on je zbabelec aj v tom, aby poslal dievča kade-ľahšie. Nechcem si ho predstaviť na bojisku, asi by zdupkal. A navyše, nikdy neprejaví vlastný názor a pri otcovi sa trasie ako osika. Nepríjemná povaha a charakter, aspoň na môj vkus. Mal však svetlé chvíľky a pri Celaene pôsobil príjemne, ale stále si zastávam hrdý názor - Dorian k Celaene nepatrí.

Ústa jej napĺňala chuť krvi. Cain ju zase schmatol a ťahal ju po zemi. Celaena sa už ani nepokúšala brániť. Kedykoľvek jej mohol namieriť meč na srdce. Už to nebol súboj, ale mučenie. Nikto sa ho nesnažil zastaviť. Priotrávili ju.

Nehemia. O názor na princeznú z Eyllwe sa s vami podelím už len stručne. Veľmi sa podobá Celaene a nedivím sa, že sa z nich stali také dobré priateľky. Určite to cením a jej povaha je výnimočná, južanská, už len to hovorí čosi o jej správaní. Pôsobila na mňa veľmi dobre a cítim, že by som si s ňou a Celaenou veľmi dobre rozumela. Mám niekoľko spoločných povahových čŕt a také kamarátky by som v reálnom živote brala!

S čarovnými zvieratami sme sa zatiaľ nestretli, maximálne okrajovo, ale svet Erilei láka k hlbšiemu poznaniu. Vyjadrujem svoju vieru v to, že sa s tvormi i netvormi zoznámime čo najskôr, najlepšie hneď v pokračovaní, ktoré by malo vyjsť v decembri! Podľa Martinusu presne 15.12, čo je pre mňa významný dátum. Budem oslavovať osemnásť a Koruna z Temnoty by bol krásny darček. Je škoda, že kým to dorazí domov, bude už koniec decembra, respektíve začiatok januára, ale dátum aj tak potešil. Kiežby som sa k pokračovaniu vedela dostať inou cestou, aby to prišlo na narodeniny... nevadí.

Na záver pridám už len moje skromné zhodnotenie celej knihy a popravde ani nemám čo písať. Všetko som vyjadrila vyššie, dokonale som sa vypísala z myšlienok a snáď som vám trochu pomohla pri rozhodovaní. Trón zo Skla nemá u mňa žiadne mínusy vrámci príbehu lebo mu niet čo vytknúť. Trochu zamrzelo to, že písmo sa z obálky časom vytratí, ale to nezmení môj kladný názor a ohodnotenie. Určite ju môžem odporučiť všetkým milovníkom fantasy žánrov. Prídete si na svoje v tomto unikátnom diele a perfektnom preklade!

PLUSY

• uveriteľnosť deja
• nádherne vykreslené postavy a prostredie
• realistické vzťahy
• krásny fantasy svet
• úžasný preklad a formulácia viet, z ktorých bola umeleckosť citeľná
• napínavý koniec
• zaujímavý námet
• žiadne nedokonalosti a nezrovnalosti v príbehu
• žiadne prázdne, slepé, nudné miesta

MÍNUSY

• písmo na obálke sa rýchlo zotrie dole
• názov na boku naopak

Aký máte vy názor na túto knihu? Čítali ste ju alebo sa ešte len chystáte? Pomohla vám moja recenzia pri prípadnom rozhodovaní sa? Určite mi vaše postoje a myšlienky zanechajte v komentároch, veľmi si to vážim a cením! Ďakujem, že ste mali tú trpezlivosť prelúskať sa cez najdlhšiu recenziu na tomto blogu. Snáď vás aspoň trochu zaujala! Prajem vám pekný zvyšok dňa, užívajte víkend.

Charlotte.