Zdravím.
Ak čítate náš blog trochu pravidelnejšie, určite ste zahliadli článok z rubriky Before I Die, ktorý mal za názvom označenie "špeciál". Tieto príspevky sem nedávame až tak často pretože nepoznáme veľa miest, ktoré by boli tak nechutné, že by sme sa im chceli vyhnúť. Avšak nedávno som na nejakej anglickej stránke zahliadla desať najdesivejších miest sveta a hneď na druhej priečke bol Goulburn. Už pri prvom bližšom pohľade ma striaslo a po rozkliknutí fotiek som sa začala ako hyperaktívna srnka obzerať po izbe a vyhľadávať najhoršie monštrá, ktoré svet kedy stvoril... áno, hovorím o tých hnusných pavúkoch s ôsmimi hrôzostrašnými nohami a tlstým bruchom čo radi skáču na ľudí v spánku a dávajú si prechádzku po tvári. Zažila som to ako dieťa a verte mi, nechcete mať takúto skúsenosť. A potom sa ľudia divia, prečo pri zočení pavúka primrznem na mieste alebo hystericky jačím. Záhada bola úspešne vyriešená, v útlom veku som si uprostred noci našla pavúka priamo medzi očami... brrr.
Ale to už trochu odbočujem od hlavnej témy tohto článku, i keď sa stále držím v blízkosti. Vopred by som chcela upozorniť, že tie fotky nižšie naozaj nie sú lichotivé a ak práve raňajkujete, obedujete alebo večeriate, dokonale vám to pokazí chuť. A ak máte fóbiu z tých odporných malých kreatúr, radšej ani nečítajte ďalej. Nerada by som vám totižto privodila nočné mory s ôsmimi chlpatými nožičkami a slizkými hryzákmi. Fuj, mala by som prepustiť svoju predstavivosť.
Každopádne, dnes vám poviem čo-to o mestečku Goulburn. To dostalo prezývku Angel Hair pre istý dôvod a očividne ste ho mohli z prvých dvoch odsekov i uhádnuť. Predpokladám, že súčasný počet obyvateľov je 0 a len veľmi veľký odvážlivec by sa tam dokázal vybrať. Kde inde by sa čosi také mohlo stať, ak nie v Austrálii? A vraj je to bežný jav.
Počas podvečera do pokojného mesta doslova priletelo niekoľko tisíc pavúkov a zaplavili v obrovských vlnách celé mesto. Okamžite ho obsadili a vytvorili si svoje vlastné smrteľné impérium. Jednalo sa prevažne o mladé pavúčiky, ale aj tak vyzerajú dosť nechutne a v tisícoch majú ohromnú silu. Z toho, čo som sa dozvedela z internetu som zistila, že tento jav je úplne normálny a prirodzený, a že to vôbec nie je invázia, ale len migrácia. Och, aké mierumilovné! (Cítite tú iróniu?) Stáva sa to niekoľkokrát do roka, prevažne medzi mesiacmi máj a august. Podľa mojich informácii si pavúky budujú pavučiny vysoko do vzduchu a následne ich používajú ako padák alebo lietajúci balón, aby sa dostali do zvolenej destinácie. Vysoko nad zemou takto migrujú stovky, ba aj tisíce pavúkov a pristávajú v spoločných kolóniách naraz, zväčša cez pokojný a bezoblačný deň s ľahkým vánkom. V danom momente sa zdá, že sneží, ale to pritom len pavúky útočia!
Iné pomenovanie pre túto migráciu je "pavúčí dážď". Ja by som bola radšej, keby z neba padali slizké ropuchy než táto hnusná háveď. Ak jeden pavúk padá zo svojej pavučiny, zvyčajne sa zachytí o susedovu a svoje nechutné pavučinky si romanticky spoja a takto sa vytvára skutočne podivuhodné biele mračno možno sto metrov nad zemou a putuje cez krajinu. Pozorovateľovi to môže pripomenúť bavlnu, ale nenechajte sa oklamať!
 |
| Zdroj: google.com |
Goulburn v Austrálii. Mesto, ktoré nikdy nenavštívim a pri zmienke o ňom mi vždy naskáče husia koža. Možno práve toto je dôvod, pre ktorý nás mimozemšťali, eh, mimozemšťania, nikdy nenavštívia. Čo ak majú arachnofóbiu? Ja by som sa im nedivila. Poznanie, že takéto udalosti sa dejú v Austrálii bežne a sú na dennom poriadku ma desí natoľko, že zvažujem, či vôbec chcem zahrnúť Austráliu na môj "Before I Die list". A to som sa na tú krajinu tak tešila a dávala kdesi do úzadia možnosť, že s dostatkom peňazí by som sa tam aj presťahovala. Asi nie, no.
Zdroj: google.com
Predstavte si, že žijete v obrovskom Sydney a v neskoré ráno, respektíve skoré poludnie, sa z oblohy priženie stádo pavúkov a pohltia všetko, čo človek vybudoval. Nie je to strašná predstava? Keď sa nad tým však zamyslím príde mi, že sa nám len príroda snaží ukázať veľmi jednoduchý fakt: napriek tým úžasným technickým vymoženostiam a vynálezom ľudstva, je schopná nás poľahky poraziť. Škoda, že posiela takú háveď, aby vykonala špinavú prácu. Sympatickejšia by mi bola napríklad búrka alebo už spomínané ropuchy. Dokonca aj potkany by som v porovnaní s pavúkmi privítala s otvorenou náručou!
Zdroj: google.com
Máte aj vy panický strach z pavúkov, alebo máte slabosť pre niečo iné podobne nechutné? Dokázali by ste si predstaviť, že počas hodiny váš dom/bytovku/hocijaký iný príbytok zaplaví tisícka pavúkov a mohutná pokrývka pavučín? Alebo máte nebodaj, ako sa to ľudovo vraví, "gule z ocele" a trúfli by ste vkročiť na také miesto? Svoje názory mi určite zanechajte v komentári, zaujíma ma váš postoj na danú problematiku. Každý komentár si extrémne cením a aj čas, ktorý ste nad týmto článkom strávili. Znamená pre mňa mnoho, keď sa niekto zaujíma o moje skromné článočky. Ďakujem vám všetkým a prajem krásny zvyšok večera!
Charlotte.
Brrr, úplně mě mrazí! Super článek!
OdpovedaťOdstrániťwww.lucastirska.blogspot.cz
Ďakujem krásne! Nuž áno, je to dosť nechutné miesto. :D
OdstrániťCharlotte.
Vďaka. :)
OdpovedaťOdstrániťCharlotte.