RECENZIA: Cornelia Funke - Atramentové Srdce

Originálny názov: Tintenherz (NJ), Inkheart (AJ)

Séria: Atramentový svet
Autor: Cornelia Funke
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2009
Vydavateľstvo: Tatran
Počet strán: 464
Počet kapitol: 60
Hodnotenie Goodreads: 3,84/5
Väzba: pevná
Anotácia (na obale knihy):
Atramentové srdce je nádherne vyrozprávaný príbeh o knihách, o zázraku čítania a o význame, ktorým príbehy obohacujú náš život. Kto z nás si neželal, aby ožili jeho obľúbené postavy z knihy? V Atramentovom srdci sa tento sen stáva skutočnosťou. Meggie, Mo aj ostatní však zaplatia za to vysokú cenu. Nádherný rozprávkový svet a temná zloba kráčajú ruka v ruke a zdá sa, že spočiatku sa zlu darí o čosi lepšie. V Nemecku sa Atramentové srdce dočkalo už 23. vydania, a keď sa príbeh prehupol cez oceán, neušiel pozornosti Hollywoodu a stal sa celosvetovým bestsellerom.

Recenzia

Atramentové srdce. Takýmto nádherným názvom bola obdarená jedna z mojich najobľúbenejších kníh. Je síce pravda, že som ju za svoj život prečítala iba dvakrát, ale aj to občas stačí na to, aby vo vás kniha zanechala silné, časom nezmazateľné pocity. A to je presne to, čo dokázalo Atramentové srdce. Po rokoch sa mi osviežila spomienka naň a ja som vedela, že ho jednoducho musím mať. V detstve iba požičaná trilógia, no teraz sa už krásne vynímajú na poličke za ochranným sklom moje vlastné tri výtlačky. Ponorte sa spolu so mnou do jedného z najkúzelnejších svetov, aké boli kedy vymyslené a užite si recenziu presne tak isto, ako som si ja užila jej písanie. Sprevádzať vás týmto magickým príbehom bude Anika.

Zdravím vás, ctení čitatelia nášho maličkého skromného blogu! Nezvyčajný úvod do recenzie, ja viem, ale toto sa stáva len vtedy, keď ma kniha úplne očarí a opantá moje úbohé ľudské zmysly (úbohé v porovnaní so zvieracími). Nechcem vás príliš zaťažovať nepodstatnými rečami, takže úvodom by som povedala iba toľko - trvalo mi približne 3 mesiace kým som objavila prvý diel trilógie, keďže ten je už všade vypredaný a dostala som sa k nemu cez jednu pani, Zuzanu, ktorej touto cestou veľmi pekne ďakujem! Bol to zložitý proces, ale áno, mám ju konečne doma! Cena bola 9,50 + poštovné. Možno vám to príde celkom dosť vzhľadom k tomu, že bežná cena Atramentového srdca sa pohybuje práve okolo desiatich eur a zohnať čosi také na bazári by malo vyjsť lacnejšie, ale neľutujem ani jeden jediný cent! Toto dielo si to zaslúži. (Malý spoiler - ak sa mi podarí zohnať túto trilógiu ešte raz, budete si môcť o všetky tri knihy Atramentového sveta zasúťažiť už niekedy v januári/februári 2016!)

To je asi tak všetko, čo som vám chcela na začiatok povedať, a teraz sa môžeme konečne vrhnúť na síce kratšiu, ale atypickú recenziu. Prečo atypickú? Pretože dnes nebudem vašim sprievodcom celou knihou, neprezradím vám veľa z príbehu a ani nezhodnotím všetky aspekty knihy. V tento krásny a slnečný deň vám ponúknem hneď niekoľko dôvodov, pre ktoré sa oplatí si tento titul minimálne vypožičať z knižnice. 


Čaká vás magický svet prvotne stvorený pre deti. Nie, neľakajte sa. Podľa mňa je veľkým bonusom práve to, že pani Funkeová napísala knihu primárne pre vekovú kategóriu detí. Ak sú z toho unesené oni, aké nostalgické a príjemné pocity to vyvolá u dospelého človeka? Atramentový svet vyvoláva príjemné a upokojujúce pocity a ponúka naozajstný únik z reality. Jasné, síce sa tam nachádza nespočetne veľa záporných protagonistov, ale celková atmosféra je kúzelná a magická. Aj s malou dávkou fantázie bude mať čitateľ možnosť vidieť všetky čarovné bytosti pred očami a ak sa tomu nebude brániť, jednoducho bez váhania podľahne čaru tejto nevinnej knihy. Práve v tom je tá výhoda písania pre deti - i skrze tie zlé knižné aspekty si dielo ponecháva svoju nevinnosť, aby svojich mladých čitateľov príliš nestrašila. Nezáleží na tom, že v prvej časti sa odohráva asi najviac nemilých situácií - pocit ostane stále kladný a po dočítaní pocítite šteklenie v končekoch prstov lebo budete túžiť po druhej časti a dúfať, že sa konečne dostanete hlboko do sveta fantázie, ktorý ponúka táto krajinka stvorená z atramentu.

"Knihy musia byť ťažké, lebo sa v nich skrýva celý svet." - Mortimer Folchart

Aj napriek takzvaným "klasickým tvorom" pocítite osobité čaro knihy. Tento dôvod má veľmi blízko k prvému bodu. V knižke môžete natrafiť na roztomilé víly svetielkujúce na modro, ohnivých elfov čo si strážia svoj vzácny med, neprístupných a nebezpečných obrov ukrytých v majestátnych horách, kde si netrúfajú ísť ani najväčší odvážlivci, ale aj vílu z Petra Pana a podobne. Všetko to sú úplne obyčajné čarovné postavičky. Pozná ich síce každé dieťa, ale aj tak nám Atramentová trilógia ponúka svojskosť a neopakovateľnosť. To však už zachádzam skôr do druhého pokračovania a Atramentovú krv by som rada ponechala v istej anonymite z toho dôvodu, že aj na ňu, i na záverečný diel trilógie chcem urobiť samostatnú recenziu. A najradšej by som bola, keby sa svojou kompozíciou líšili. 


Rôznorodé zlé postavy. Atramentové srdce oplýva najmä záporákmi, ktorých temer každý znenávidí už pri prvom stretnutí. Každá z nich má čosi do seba a expert na písanie by mohol povedať, že postavy a ich charaktery sú dokonalo vykreslené a rozhodne nie sú jednoliate. Každá si zachováva svoju individualitu a má isté špecifické vlastnosti oproti ostatným. Vezmime si jednoduchý príklad - Basta. Basta je človek veľmi nepríjemný a o jeho zručnostiach s nožom môžeme všetci len snívať. Bol by pre čitateľa úplne desivý, keby nemal jednu obrovskú slabosť - tak poverčivú postavu ste ešte v knihách nestretli. Tým pádom to dodáva vtipný nádych a mnohokrát vás jeho konanie rozosmeje a budete iba krútiť hlavou. Nuž, a toto vás čaká pri všetkých záporných úkazoch. Desivosť na jednej strane zmiernená humornou slabosťou na druhej. Nie je to istým spôsobom čarovné a realisticky podané? Veď aj v skutočnosti má každý zlý muž, žena alebo hocičo iné nejakú výraznú slabosť. Len ju častokrát nedávajú najavo. 

Prašnoprst a Gwin. Teraz som sa od diabolského presunula rovno k anjelskému. K dobrým postavám, najmä teda k jednej. Prašnoprst je ktosi, kto je v príbehu (v knihe, z ktorej bol vyčítaný) vykreslený ako zbabelec, ale autorka nám ponúka postupný vývoj postavy. Jasné, občas sa prejaví táto charakterová vlastnosť, ktorá sa dá považovať za slabosť kladného protagonistu, čo mu dal Fenoglio (autor príbehu), no jeho postupný vývin nám ukazuje, že postavy pevne napísané čierne na bielom sa v našom svete môžu ďalej vyvíjať a odbočiť od určeného smeru. Prašnoprst a jeho kuna s rožkami, Gwin, je mojou najobľúbenejšou postavou a takto to bolo už vtedy, keď som to pred rokmi čítala. Nezmenilo sa to ani teraz. Navyše má aj Prašnoprst svoje čaro - je to takzvaný chrlič ohňa, dokáže s ohňom robiť neuveriteľné veci a aj zo zápalky spraví krásnu show. Človek sa nemusí ohňa báť ak si ho dokáže skrotiť a nepúšťa ho von za nepriaznivého vetra. To ma naučil práve Prašnoprst a možno to pomôže každému, kto má z plameňov ako takých strach. Ja viem, zrejme vám to príde smiešne dávať iba jednu postavu za dôvod k prečítaniu, ale keď sa rozhodnete predsa len siahnuť po Atramentovom srdci, pochopíte môj počin, verte mi. Prašnoprsta si zamilujete presne tak isto, ako aj ja! (A navyše je ryšavý!)

Pútavosť deja. Sú diela, ktoré vás do seba vtiahnu pretože sú pútavo napísané. Tých je väčšina. Avšak potom sú knihy, ktoré vás absolútne a nezvratne pohltia. Tých už také kvantum nie je, ale trilógia od Cornelie Funkeovej sa medzi ne jednoznačne ráta. Dej je dynamický a naberá na intenzite v podstate stále. Človek sa tým pádom nenudí a s radosťou pretáča ďalšie a ďalšie stránky pričom sa chce dychtivo dozvedieť ďalšie pokračovanie. Príbeh sa postupne zamotáva až sa dostávame k novým postavám. Niektoré nám prirastú k srdcu takmer ihneď, iným to nejaký čas trvá a zvyšné pravdepodobne neznášame od počiatku. Zopár z nich skrýva tajomstvo, zopár zradí najbližších a tento aktívny dej nás posúva neustále ďalej. Zisťujeme nové informácie a problém zapamätať si všetky mená je minimálny vďaka tomu, že každá postava má čosi do seba a je výrazná. Nehovoriac o čarovnom svete z atramentu čo sa skrýva za stránkami Fenogliového rukopisu. Áno, pútavosť je vysoko koncentrovaná a nedovolí vám pustiť knižku z ruky.

"So spisovateľmi je to zvláštne. Väčšina ľudí si nevie predstaviť, že knihy píšu ľudia, ktorí sa od nich v podstate nelíšia. Pri spisovateľoch sa predpokladá, že sú už dávno mŕtvi, nikto nečaká, že ich stretne na ulici alebo pri nakupovaní. Ich príbehy sú známe, ich mená pomenej, a už vonkoncom nie ich tváre." - Mortimer Folchart

Celková atmosféra - kladní hrdinovia sú vašimi priateľmi. V Atramentovom srdci to funguje tak, že buď jednotlivé osoby neznášate, alebo ich milujete. Nie je nič medzi tým, naozaj. Tie kladné postavy vám poľahky prirastú k srdcu až máte pocit, že čítate denník akéhosi kamaráta čo sa vybral za neopakovateľným a nebezpečným dobrodružstvom. Rozhovory medzi nimi pôsobia nenútene a prirodzene, pokojne by ste sa dokázali zapojiť do debaty ako so starým priateľom. Je pravda, že okrem Prašnoprsta nemajú charaktery veľa priestoru na rozvoj, ale to vôbec nevadí a čitateľ to pravdepodobne prehliadne. Pri čítaní sa cítite ako doma, vedeli by ste si predstaviť sami seba v Atramentovom svete s ostatnými hlavnými hrdinami.

Originalita ruka v ruke so všednosťou. Nemyslíte si, žeby vás mohol tento príbeh zaujať? Môžem vám váš názor rovno vyvrátiť. Síce sa stretávame s už mnohokrát omieľaným fantazijným svetom, ale nápaditosť a originalitu autorka jednoducho má. Jasné, obry a víly sú pomaličky v dnešnej dobe passé, no kto kedy prišiel s nápadom Čarojazyka? Takto čarovné bytosti vyčítané z knihy pomenovali Mortimera Folcharta - majstra hovoreného slova. Práve on dokáže z kníh vyčítať rôzne postavičky - či už ľudí, alebo zvieratá, hovoriace víly a neskrotných elfov. Dokonca privolá do sveta ľudí aj obyčajné veci, napríklad šatku Červenej čiapočky. Mne to príde ako originálny a neopakovateľný nápad. V období kedy tá kniha vyšla po prvýkrát (v nemčine keďže autorka je Nemka) bola určite absolútnym hitom pre toto. Možno práve čaro hovorených slov spájaných do zložitých vetných konštrukcií je to, čo dáva príbehu z Atramentového sveta kúzelný nádych.

Poukazuje na skrytú moc písaných slov. Opäť čosi, čo som načrtla už v predchádzajúcom paragrafe a problematika súvisí aj s pričítaním objektov z kníh. Teraz to chcem však poňať trochu iným smerom - tí z vás, ktorí si píšu vlastnú literárnu tvorbu (nehľadiac na to, či píšete poéziu alebo prózu) určite chápu význam písaných slov. Je to neskutočne majestátna a mocná továreň. Spisovateľ, či už amatérsky, alebo profesionál, z nej môže ťažiť neobmedzené množstvo kľukatých, hanblivých, ale aj sebavedomých a úhľadných slov a spájať ich do väčšieho celku. Slová do slovných spojení, tie do viet a súvetí, skrze odseky, až kým nezačne napĺňať desiatky, stovky, ba aj tisícky strán. Vytvára tak komplex, ktorý možno i zmení život niekomu, kto si to po vydaní prečíta. Niekto potrebuje psychológa, aby vyriešil jeho problémy, ale podľa môjho názoru to dokáže aj správne vybraná kniha. Knižka čo dokáže ovplyvniť život, zmeniť ho od základov a poskytnúť nový pohľad na vec. Nadhľad. Myslím si, že aj toto si môže čitateľ uvedomiť pri čítaní Atramentového srdca. Že slová navzájom posplietané majú presne takú moc, akú im pridelí autor. Nejaké sú nezmyselné a osoba z toho nič nemá, iné so sebou nesú neskutočné kúzlo, skryté posolstvo a schopnosť meniť životy. 

Čitateľ cíti lásku ku knihám, ktorá vyžaruje práve z tohto diela. Mortimer Folchart má atypické povolanie - je tým najlepším lekárom pre knihy akého v celom čírom svete nájdete. Opravuje starú väzbu, prestriháva krehké nitky a opatrne zbavuje príbehy skryté v stránkach starých, zatuchnutých a plesnivých väzbieb, vytvára pre ne nové, farebné, čarovné odevy a nanovo ich zväzuje. Okrem iného vie opraviť aj staré stránky a vdýchnuť dielu druhý život, aby sa zas mohol vynímať na jednej z mnoha poličiek. Toto nám otvára ďalší nový pohľad na našich papierových miláčikov. Čítanie je zážitok a vy môžete cítiť tú lásku, akou Mo obdarúva všetky knižky. Potom aj vy pociťujete presne to isté voči vašej skromnej zbierke a zrazu si tituly nahromadené vedľa seba za sklenenou vitrínou vážite o čosi viac. Ako môžete vidieť, v tomto diele sa nenachádza len úžasný a nekonečný svet fantázie, ale i poučné veci, čo vám dajú nové skúsenosti do života.

Uvedomíme si, že aj knihy si zaslúžia zodpovednú starostlivosť. Vnímanie knižiek je individuálne pre každého človeka. Niektorí vedia, že sa musia o svoje poklady starať, iní to neriešia a prehliadajú a tretia skupina s nimi narába necitlivo. Práve Mortimerova láska otvorí niekomu oči a tá daná osoba si uvedomí, že aj zdanlivo prehliadané tituly potrebujú istú starostlivosť. Ničí ich mnoho vplyvov, na ktoré by ste možno ani nepomysleli. Ničia ich škodcovia (neviem im prísť v tomto momente na meno, pokojne zanechajte v komentároch, aby som to mohla doplniť), vlhkosť v domácnosti, sadá na nich prach. S vlhkosťou prichádzajú aj nebezpečné plesne a ono sa to nezdá, ale všetky tieto aspekty ničia naše drahocenné pokladíky. Zrejme si to neuvedomujeme na prvý pohľad, ale časom je prebal dotrhaný a obálka sa už len tak-tak drží na krehkých nitkách. Atramentový svet nás učí aj starostlivosti o knihy skrze Mortimerovo povolanie.

Písanie príbehov má veľa spoločného s kúzlom. - Atramentové srdce

Knihomoli sa veľakrát nájdu medzi riadkami. Aby táto recenzia nevyznievala tak, že Atramentové srdce nás viac poučí o obálkach a starostlivosti, musím sem pripísať aj iné dôležité body. Už spočiatku som tak-nejak tušila, že ak sa jedná o schopnosť vyčítavať postavy z kníh, že o papierových tituloch bude viac-menej všetko. A naozaj sa to točilo aj okolo rôznorakých príbehov, o láske Meggie (dcéra Mortimera) ku knihám a čítaniu... V podstate sa s tým každý knihomoľ na sto percent stotožní a pocíti nostalgické pocity vďaka tomu, že pani Funkeová presne odhadla akú moc majú pre nás, vášnivých čitateľov, knižné poklady.

Zdroj: lalatoadstone.blogspot.com

Zdroj: blogs.whittier.edu

Obálka. Toto je samostatná kategória. Už slovenský obal je okúzľujúci a pri tvorení sa grafici pravdepodobne držali nemeckého originálu. Ten vyzerá presne tak isto. Sami môžete vidieť na fotke, že tá predná strana väzby je istým spôsobom neobyčajná a ako sa vyjadril môj milovaný priateľ: "Toto vyzerá ako kniha z Harryho Pottera, vedel by som si ju tam na poličkách predstaviť." Priznám sa, stotožňujem sa s tým. Tie písmená sú nádherne ilustrované a objavuje sa na obálke aj Gwin, moja obľúbená kuna! Na internete som zahliadla anglickú verziu a tá vyzerá ešte krajšie, ako môžete vidieť na fotkách. Existuje mnoho rozličných verzií obalu, ale táto mi učarovala asi najviac.

Citáty na začiatku každej kapitoly a ilustrácie. Nová kapitola oplýva citátom. Niekedy je to len zopár slov, inokedy celý jeden krátky úryvok z rozprávkovej knihy. Tieto útržky sa stále perfektne hodia k danej kapitole a síce sa to nezdá, ale dávajú čitateľovi menšiu nápovedu o tom, čo sa bude v tej-danej kapitole diať. Okrem toho sú úžasne ilustrované a je vidieť, že si na vzhľade dávali vo vydavateľstve záležať. Je to pilne a krásne spracované, proste to vyzerá ako rozprávková kniha už na prvý pohľad. Avšak citáty nie sú jediným pútavým čo sa týka formálnej vzhľadovej stránke. Čaro a milé pocity vzbudzujú aj ilustrácie autorky, ktoré môžeme nájsť na konci niektorých kapitol. Oceňujem ilustrácie v knihách a keď som zbadala prvýkrát toto, bola som si istá, že si trilógiu zamilujem. A nemýlila som sa.

Bezchybný preklad. Neviem, ako vyzerá Atramentové srdce v nemčine alebo angličtine, ale viem, že slovenský preklad zbožňujem. Na úvodnej stránke sa píše, že titul preložila Monika Brečková. Priznám sa, že som o tejto pani/slečne ešte nepočula, ale u mňa má obrovský obdiv a touto cestou jej ďakujem za tak skvelo preloženú trilógiu. Pohrala sa so slovami a poskytla mi silný zážitok z čítania. Nad niektorými slovnými spojeniami som len vyvaľovala oči a páčila sa mi originalita spracovania. Slová sa neopakovali, miesto toho sa našlo množstvo rozličných ekvivalentov k danému výrazu a celá kniha je písaná umelecky, možno v istých útržkoch až básnicky. I preklad dopomohol k pocitu, ktorý som dosiahla po prečítaní. Bol rozprávkový a teraz mám už rozčítanú Atramentovú krv. Tá je minimálne tak skvelá z hľadiska prekladu ako táto prvá časť.

Týmto by som zhrnula celú svoju skromnú recenziu a môžem vám zaručiť, že každé jedno slovo bolo písané úprimne a od srdca. Pravdepodobne som miestami pôsobila ako pojašená fanúšička, ale niet divu - Atramentové srdce je jedna z najkrajších kníh aké sa mi kedy dostali do rúk. A vám, drahí čitatelia nášho blogu, ju môžem iba vrelo odporučiť. Budem spoločne s vami dúfať, že sa vám podarí zohnať prvý diel keďže to je skutočne výzva. A aj keby nie, tak sa vám celú trilógiu pokúsim zohnať sama, veď som to už spomínala vyššie. Verte mi, nebudete ľutovať ani jedinú sekundu strávenú čítaním Atramentového sveta pretože vás absolútne, totálne a nenávratne pohltí!

Meggie mala plán: Chcela sa naučiť rozprávať príbehy, ako to vedel Fenoglio. Chcela sa naučiť uchopiť slová, aby mohla čítať mame bez obáv, čo vyjde von, a aby z jej tváre zmizol pohľad, v ktorom sa zračí túžba za iným svetom. Tú túžbu mohli zahnať len slová, svet z písmen, a preto sa Meggie rozhodla, že práca so slovami sa stane jej remeslom. Kde by sa to mohla naučiť lepšie ako v dome, v ktorého záhrade si víly stavali hniezda a knihy si po nociach šuškali v policiach? - Atramentové srdce

Ďakujem vám, že ste zostali a dočítali sa až na koniec tejto (znovu) extrémne dlhej recenzie. Dúfam, že vás aspoň trošku navnadila na trilógiu a že ste si čítanie užili. V komentároch určite nezabudnite vyjadriť svoje názory a po prípade mi napísať, či sa vám tento nezvyčajný spôsob recenzovania páči, alebo nie. Pokiaľ by som mala čosi zmeniť, a či vylepšiť - aj to mi, prosím pekne, napíšte. Najmä vaše názory nám umožňujú zlepšovať našu tvorbu a priniesť vám kvalitnejšie články. Majte ešte krásny zvyšok tohto slnečného jesenného dňa, dovidenia pri ďalšom príspevku!

A.