RECENZIA: Maureen Johnson, John Green & Lauren Myracle - Nech sneží

Originálny názov: Let it Snow

Séria: -
Autori: Maureen Johnson, John Green & Lauren Myracle
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Ikar/YOLi
Počet strán: 304
Počet kapitol: 12 + 12 + 16
Hodnotenie Goodreads: 3,89/5
Väzba: brožovaná
Anotácia (na obale knihy):
Najhoršia snehová búrka za posledných päťdesiat rokov.
Tri uzimené ľúbostné príbehy.
Jedna čarovná noc.
Na Štedrý večer sa na mestečko Gracetown zosype bohatá snehová nádielka. Zasnežená vianočná krajina je síce hotová idylka, ale všetko s mierou. Pre nezjazdné cesty a metrové záveje kolabuje doprava a kalamita je na svete. Trom mladým ľuďom a ich priateľom v okamihu prekazí sviatočné plány a zdá sa, že ich čaká najhoršia noc v živote. Veď kto by chcel namiesto rozbaľovania darčekov uviaznuť vo vlaku bez elektriny, riskovať život kvôli štrnástim upišťaným roztlieskavačkám či zháňať miniprasiatko v skolabovanom meste? Iba ak by sa katastrofa zmenila na skutočné čaro Vianoc...
Dojímavé, zábavné, čarovné - tri skvelé príbehy od trojice najpredávanejších autorov pre mládež!

Recenzia

Zdraví vás Charlotte pri ďalšom z mojich článkov. Zdá sa, že v poslednom čase čítam akosi viac pretože sa tu objavujú stále nové a nové recenzie. Navyše, už mám zopár kníh prečítaných dlhšiu dobu a ešte som sa k článkom nedokopala. Mám nejaké "spisovateľské" výpadky, ale tie príspevky nakoniec určite uvidíte!

Každopádne, dnes sme sa tu stretli, aby sme sa pozreli na najnovšiu recenziu z mojej dielne, a síce na knihu s veľmi príjemným názvom "Nech sneží". Skôr, než sa vrhneme na samotné zhodnotenie diela, rada by som vyjadrila svoju vďaku vydavateľstvu YOLi, ktoré, akiste viete, vydáva knižné tituly pre nás, mládež. Ako som už v Unboxingu číslo 4 spomínala, odvážila som sa im napísať e-mail a vyplatilo sa!

 Túto knihu som si nekupovala za svoje peniaze, ale dostala som ju vrámci spolupráce s YOLi. Určite bežte navštíviť ich stránku → YOLi, možno si aj vy vyberiete nejaký sympatický titul. Zaručene vám môžem knihy od nich vrelo odporučiť, majú nielen skvelé obálky, ale aj super preklad a čítanie je naozaj zážitok. Je vidieť, že svoju prácu robia dobre, precízne a kvalitne. Ak by ste mali záujem o Nech sneží, kúpiť online ju môžete napríklad na tomto odkaze pre Slovákov a na tomto odkaze pre Čechov. Trošku som sa pozerala pre cenách a zdá sa, že najvýhodnejšie je nakupovať práve na Buxe, kde vás vlastne odkáže aj samotná stránka vydavateľstva. Dosť bolo úvodných dôležitých poznámok, prejdime k samotnej recenzii.

*°*°*°*

V knihe sa stretávame so zdanlivo nešťastnými osudmi hlavných protagonistov (a že tých postáv tam je naozaj požehnane) počas večera, čo by mal byť najmagickejší z celého roka - Štedrého večera. Zákerná snehová búrka sa rozhodne úradovať práve počas tohto obdobia a zdá sa, že prichádza práve v ten najnevhodnejší, ale zároveň najvhodnejší okamih, veď kto by nechcel mať sneh na Vianoce? Nuž, zrejme každý, no nik sa nechce brodiť metrovými závejmi pretože všetko je dobré iba v určitej miere a nie je najrozumnejšie to preháňať. Táto búrka bola o niekoľko levelov nad prípustnosťou a utrpeli nielen ľudia potulujúci sa v nečasoch po uliciach, ale aj autá, vlaky, v podstate všetka doprava. Po istej dobe na cestách nie je už ani jedného živáčika, iba niekoľko opustených áut, ktorých majitelia to vzdali a utiahli sa do najbližšieho teplého a útulného podniku, ak sa im teda podarilo nejaký nájsť.

Akurát v tomto období musí Jubilee cestovať z pohodlia domova na Floridu k starým rodičom a to z toho dôvodu, že jej otca a matku držali vo väzení niekoľko stoviek kilometrov od ich domčeka. Je pochopiteľné, že Jubilee sa to nepozdáva, ale rodičia nechcú, aby trávila sviatky sama a tak ju za pomoci rodinného priateľa vyšlú na prvý možný vlak na Floridu. Príbeh by nebol zaujímavý keby sa, pochopiteľne, nestalo niečo, čo jej cestu zmarí. Vlaku sa nepodarí predrať sa cez snehové záveje na koľajniciach a uviazne poblíž mestečka Gracetown, odkiaľ na ňu cez cestu vykúka Waffle House. Ten by mohol byť jediným príjemným útočiskom, kým sa búrka neupokojí a neukáže sa slnko. Vo vlaku okrem iného spoznáva aj Jeba, zúfalého chlapca podvedeného vlastnou priateľkou, a štrnásť nepríčetných a otravných roztlieskavačiek.

Už som vám spomínala, že sa mi logo YOLi páči asi najviac zo všetkých?

Jubilee je z nich poriadne otrávená a vydá sa na dobrodružnú cestu ponad šesťprúdovú diaľnicu k Waffle Housu. V podstate to nie je viac ako zopár metrov, ale brodiť sa v kope snehu určite nie je príjemné. Nakoniec sa jej to podarí a vo Waffle House sa môže začať jej nové dobrodružstvo pri príchode príťažlivého chalana menom Stuart, avšak Jubilee má priateľa. Chytí ju čaro Vianoc?

Niekde na druhom konci mesta dostanú traja kamaráti, Tibon, Džej Pí a Duke (čo je vlastne dievča, Angie) telefonát z Waffle Housu, kde ich priateľ horúčkovito oznamuje, že v podniku sa nachádza štrnásť roztlieskavačiek iba v šušťakových súpravách a musia ihneď prísť - predtým, než ich predbehnú iní chlapci. Začína sa dobrodružná jazda k Waffle Housu, ktorá má síce iba tridsať kilometrov, no na slabom SUV po neodrhnutých cestách to môže byť poriadne nebezpečné, no aj zábavné. Podarí sa im prísť včas, aby si našli svoj roztlieskavačský vianočný zázrak?

V treťom príbehu sa hlavná protagonistka Addie vyrovnáva so skutočnosťou, že je neskonale a neuveriteľne nekonečne hlúpa. Ako mohla podviesť Jeba, jej milovaného priateľa, iba kvôli hlúpej hádke? Topí sa v žiali a sebaľútosti, až kým ju nenavštívia kamarátky a zrazu sa z každého rohu ozýva, aká je sebecká. Addie sa s touto skutočnosťou nechce vyrovnať a ako dôkaz sa podujme, že pôjde vyzdvihnúť miniprasiatko Gabriela svojej najlepšej kamoške, Tegan. Pri všetkých tých udalostiach na to nešťastne zabúda a jej hon na vianočné prasiatko sa môže začať. Podarí sa jej strateného Gabriela nájsť? A čo by sa vlastne stalo, keby sa všetky tieto tri príbehy náhodne stretli v Starbuckse deň po snehovej búrke? To si už môžete sami prečítať v knihe Nech sneží...

*°*°*°*

Bolo pre mňa ťažké spísať jednoduchý obsah, ktorý by vám neprezradil príliš mnoho, len by vás trochu navnadil na knihu. Jedná sa o tri samostatné príbehy, no sú vzájomne poprepletané, a teda som to vzala ak výzvu a pokúsila sa vám to aspoň zľahka načrtnúť.

Najprv by som sa rada vyjadrila k obálke, čo je moja obľúbená téma pri každej recenzii, ale to ste si už zrejme stihli všimnúť ak náš blog sledujete nejaký ten čas. Môžem s čistým svedomím prehlásiť, a nech ma zrazí kamión keď klamem, že toto je tá najkrajšia, najúžasnejšia a najfantastickejšia obálka akú mám vo svojej zbierke. Je dokonalá, dokonalá a ešte raz dokonalá! V momente, keď som ju zbadala v kníhkupectve som vedela, že túto knihu jednoducho musím mať. Zachovali ju rovnakú ako v originále, za čo YOLi veľmi cením a páči sa mi, že sa nesnažia vytvárať obálky na takzvaný "slovenský štýl". Väčšinou to dopadá katastrofálne a pravý knihomoľ aj tak vždy vidí najprv anglickú verziu a potom tajne dúfa, že slovenská/česká bude rovnaká (pokiaľ to, pochopiteľne, nezbabrú z anglickej strany). 

Pridali aj čosi, čo sa na Let it Snow nenachádza - trblietky! Prvotne som bola toho názoru, že to do dvoch dní budem mať všade a po meste budem chodiť ako princezná so zlatou trblietkou na čele, ale to sa, našťastie, nestalo. Pekne to zafixovali a trblietku to pustí len zriedkavo. Viem o čom hovorím keďže som túto knihu vláčila všade so sebou - po kabelkách, po rukách, pomedzi školské učebnice a tak ďalej. Trblietky obstáli v skúšobnom teste na perfektnú. 

Celá kniha je ladená do vianočného a zimného štýlu, predná strana je nádherne spracovaná a okrem vločiek ma dostal aj celkový ten modrý podklad, ktorý mení farbu z modrej na studenú sivú v istom uhle a naopak. Je lesklá a zároveň matná, čo je pre mňa tak trošku mindfuck lebo s takýmto úkazom som sa ešte nestretla. Rozhodne je to však plusom pretože, dámy a páni, toto je dielo ako stvorené pre zimné večery a nádherne sa bude vynímať na vašej poličke. 

Zadná strana je celá biela, nachádza sa tam len úryvok z knihy a zopár modrých snehových vločiek. K úryvku - je jeden z mínusov po vzhľadovej stránke. Ešte než som napísala do YOLi, boli sme s priateľom v Košiciach a Nech sneží bol prvý titul čo nám padol do ruky. Keby som si mala knihu vybrať iba podľa úryvkov, toto by ma asi ako nezaujatého čitateľa, ktorý o diele nič nevie, nezaujalo. Samozrejme, že v samotnom príbehu je to jedna z najlepších scénok, ale takto vytrhnutá z kontextu nie je zaujímavá. Ešteže som vedela, že v tých príbehoch sa skrýva omnoho viac. Avšak plusom pre zadnú stranu je to, že sa nešpiní i skrze jej belosť.

Bok a vnútro - neskutočne ma potešilo zistenie, že sa kniha pri čítaní na boku tak hnusne neohne a nevytvorí tú nesympatickú "vrásku" na boku. Zrejme sa im to podarilo docieliť tak, že tie strany sú dokopy viac zlepené a otváranie a listovanie sa boku absolútne nedotýka. Vnútro je spravené krásne, tie vločkové ilustrácie pri každej kapitole ma zakaždým dostali a vždy som sa musela usmiať. Super vecou je aj obal, má istú časť zahnutú dovnútra a ak nemáte poruke záložku, môžete si to založiť aj takto. Druhým mínusom, no to je iba maličký detail je fakt, že to zelené písmo na tie tri mená a tri vety sa tam nehodí. Celá kniha je ladená do modrasto-biela a zrazu bum, sýte, teplé zelené písmo. Neviem, či som jediná, ale mne to dosť vadilo. 

K recenzii patrí neoddeliteľne aj táto dôležitá zložka - samotný preklad do slovenčiny a edit textu. Prekladu nemám čo vytknúť, bol zvládnutý na výbornú a ja viem, že zvyčajne slovenské verzie kníh nemusím, ale časom som pochopila, že preložiť dobre Young Adult literatúru nie je jednoduché. A už vôbec nie ak máte preložiť Johna Greena a jeho tupý humor, ktorý aj tak najlepšie vyznie iba v originálnom diele. Prekladateľka sa s tým však popasovala na celkom dobrej úrovni, dialógy nepôsobili umelo, z popisov bolo občas cítiť neistotu a v tých chvíľach som vedela, že v angličtine to vyznieva určite lepšie, no takéto veci sa nedajú zlepšiť ani náhodou. Nevýhody literatúry pre mladých, no. Tipovala by som, že najťažším orieškom na rozlúsknutie bol práve Green a to pre jeho osobitý a neuveriteľne svojský štýl písania. Bez toho, aby som sa pozrela na meno autora by som vám mohla povedať, že toto je z Greenovho zázračného pera. Zrejme by tomu tak bolo najmä kvôli jeho humoru, ale on má aj celkové vyjadrovanie jednoducho iné. Obdivujem prekladateľku, že to takto dobre zvládla a som toho názoru, že z toho vyťažila absolútne maximum.

Edit... stále netuším, kto sa o takéto veci stará, aby sa v nej nenachádzali chyby, preklepy a aby vyzerala na pohľad dobre, príjemne pre ľudské oko. Každopádne, aj toto daná osoba zvládla perfektne. Počas čítania mi neudrel do očí žiaden hnusný preklep, žiadna zabudnutá čiarka ani úvodzovka, žiadne spojené slová alebo zlé mená pri priamej reči (áno, aj to sa niekedy stáva). Väčšinou si tieto veci všimnem stále, ale tu buď neboli, alebo som bola príliš zažratá do čítania. YOLi po stránke spracovania celej knihy nemám temer absolútne čo vytknúť. Už som vám predsa vravela o ich precíznej a kvalitnej práci, však?

Môžeme sa presunúť k príbehu ako takému. Začala by som postavami, ktoré, pochopiteľne, tvoria neoddeliteľnú súčasť celého tohto diela. Vystupuje ich tam neúrekom, našťastie sú príbehy poprepletané a každá z nich sa objaví prakticky všade. Výborný ťah od trojice autorov, aspoň čitateľ nezabudne na nič a postupne si všetky postavy zapamätá a tak sentimentálne sa poteší, keď sa objavia aj v druhej a tretej "poviedke". Každú z nich neplánujem rozoberať, snáď by som sa venovala iba dvom - tej, čo mi najviac pila krv a tej, ktorá mi bola naopak najväčšmi sympatická.

Jubilee z prvého príbehu. Pri prvej poviedke sa v podstate dozvedáme všetky dôležité skutočnosti ohľadom snehovej búrky a dostávame sa do mestečka úrazu, do Gracetownu. Všetci ostatní (okrem štrnástich roztlieskavačiek) pochádzajú práve z tohto mesta a Jubilee je ako jediná cudzinka. Aj napriek divnému a nezvyčajnému menu mi veľmi prirástla k srdcu. Je to prototyp takého "awkward" dievčaťa z Young adult literatúry. Je sčasti nemotorná, sčasti sa líši od ostatných a má výraznú črtu, tou je práve jej meno. Krstné meno je vysvetlené hneď na začiatku a neprezradím vám, prečo ju takto rodičia pomenovali, aby ste z čítania mali zážitok aj vy. V podstate som sa s ňou v určitých veciach zhodovala - napríklad v tom, že nad upišťanými roztlieskavačkami iba prevracala očami. Ja by som to spravila asi podobne, ba dokonca by som im pravdepodobne dala aj jednu výchovnú po hlave. Chodila zas s prototypom "dokonalého chalana", ktorý mi veľmi pripomínal Tessinho pôvodného priateľa z After (nie, nečítala som knihu, iba originálnu One Direction poviedku na Wattpade). Ten, kto After čítal určite vie, o čom točím. Pokiaľ sa vám zdá, že táto kniha je ako príručkou klišé, zdá sa vám správne. No zároveň je to tá pravá kniha ku vianočnej atmosfére, avšak o tom sa budeme baviť neskôr.

Mojou jednoznačne najneobľúbenejšou postavou bola Addie. Dokonca aj meno má s dvomi d, čo mi príde nesympatické vzhľadom k tomu, že mám jednu známu s prezývkou Adie (a znie to oveľa lepšie, pozdravujem týmto Adie a jej blog). Addie z knihy bola tou najotravnejšou hlavnou hrdinkou, aká kedy vznikla. Ufňukaná, trápna, sebecká, naivná tínedžerská hlupaňa. Neskutočne miluje svojho chlapca, ale pri prvej vhodnej príležitosti ho podvedie → WHAT THE HECK?! Je to jedna z najhorších knižných postáv a práve kvôli nej je posledná poviedka mojou najmenej obľúbenou. Celý čas hovorí o sebe, hnevá sa na ostatných za ich názor na ňu (pochopiteľne ten názor je, že je sebecká), nechápe, prečo ju zrazu všetci odsudzujú a "urážajú" a vykričí sa na jej najlepšie kamarátky kvôli tomu, že ju nepodporujú, neospevujú a neľutujú za jej rozchod s Jebom, ale majú aj vlastné problémy. Keby sa táto postava zhmotnila do reálneho dievčaťa, pravdepodobne by som ju utopila v sude s vodou. Naozaj, Addie je otravnejšia ako húf komárov pri uchu, ktorý by vás zobudil uprostred sladkého spánku. Addie je horšia ako štrnásť upišťaných a stupídnych roztlieskavačiek. Addie je horšia ako Armagedon. A áno, kvôli Addie nedám tomuto príbehu 5 hviezdičiek. Je pravda, že je tiež prototypom klišé dievčaťa, ale čo je veľa, to je veľa. Pokiaľ sa niekto z vás niekedy správal ako ona, už to viac nerobte. Okolie so zdravým rozumom vás bude neznášať.

Uf, je na čase sa upokojiť ešte predtým, než sa príliš rozohním lebo to by táto recenzia tak trochu stratila na vážnosti a na kvalite. Ďalšou zložkou je, pochopiteľne, štýl písania. V knihe boli hneď traja autori a z nich som, bohužiaľ, doposiaľ čítala iba knihy od Johna Greena. Ostatné dve mená som počula prvý raz v živote a nemám s nimi žiadnu skúsenosť vrámci ich tvorby. Zrejme aj to je dôvod, pre ktorý sa mi najviac páčil spôsob, akým píše John Green. Tuším som už vyššie spomínala jeho stupídny humor a svojskosť, ale mám potrebu na to poukázať ešte raz. V jeho časti s názvom "Roztlieskavačský vianočný zázrak" sa vyskytuje najviac humornosti, veľa vtipných hlášok a celý komplex pôsobí dynamicky. Nielenže pán Zelený píše výborne, on sa aj ľahko a rýchlo číta. Príbeh je najkratší spomedzi troch, ale najlepšie podaný a najkrajší. Jeho štýl vyjadrovania mi sadol, pristihla som sa, že sa pri jednotlivých pasážach usmievam a čítanie som si užila. Perfektné spracovanie od Greena.

Maureen Johnsonová sa zaslúžila o druhú super poviedku. Bola sladká, romantická, nevinná, dobre sa čítala, ale ako pri väčšine Young Adult fiction, aj tu som mala problém so začiatkom a padlo mi zaťažko sa do knihy začítať. Ona je stvoriteľkou Jubilee a po tom náročnejšom štarte to už šlo ako po masle. Johnsonová spísala taký malý vianočný zázrak a pri Jubilee som dokázala tú vianočnú atmosféru doslova cítiť v končekoch prstov.

A na záver katastrofa v podobe Lauren Myraclovej. Má v priezvisku, že "Myracle", tak som od nej naozaj čakala nejaký zázrak, ale zostala som sklamaná v každom smere. Jediné, čo poviedku zachraňovalo bolo vianočné miniprasiatko Gabriel. O ňom mala byť v podstate celá záverečná časť, ale mihol sa asi iba na desiatich stránkach. Nie vážne, ľudia, koho zaujíma nudná šifta hnusnej Addie v Starbuckse, kde okrem iného rieši svoje životné dilemy typu "prečo som taká sprostá"? Mňa teda nie a stojím si za názorom, že záverečná časť knihy je prepadák. Štýl písania mi na rozdiel od predchádzajúcich dvoch, vyššie spomínaných, autorov prišiel nudný, nezáživný, nemastný-neslaný. Riešila sa jedna tematika skrze vnútorné monológy a autorka urobila presne tú istú chybu, ako Kiera Cassová pri Selekcii - snažila sa nám odhaliť minulosť najhorším možným spôsobom. Nehovoriac ani o hlavnej protagonistke. Som radšej ticho, inak sa zas nahnevám, ugh. Tempo čítania sa mi na konci spomalilo a stránky sa lúskali zakaždým ťažšie a ťažšie, pristihla som sa aj pri dúfaní, že snáď konečne obrátim poslednú stranu. Kniha Nech sneží je síce skvelá, ale Lauren Myraclová to neskutočne pokazila.

Avšak musím uznať, že atmosféra knihy a vykreslené prostredie je skvelé. Ak by som ho mala pomenovať iba jedným slovom, bolo by to "uzimené". Presne ako sa píše na prednej strane obálky. Z knihy na mňa čumeli Vianoce a ja som si želala, aby za oknom snežilo, aby sme mali v byte pekný teplý krb, a aby som miesto postele ležala na gauči zabalená do teplej deky s ešte teplejšími ponožkami na nohách a šálkou horúceho čajíka alebo čokolády v ruke. Nuž, tak na mňa Nech sneží pôsobilo. Neviem, či by som to odporúčala čítať teraz, keď za oknami prší. Skôr si počkajte na december a prvý sneh, oceníte to viac. Alebo si to môžete kúpiť už teraz a nechať, nech vám z toho slinky stekajú a otvoriť ju s radostným výsknutím až na Vianoce. Za ten čas sa vďaka tomuto psychickému týraniu na knihu nabudíte a navnadíte, a potom to bude radosť čítať! Lepší ťah od YOLi by bol vydať knihu ako je táto až koncom novembra, ale asi na tom nezáleží pretože si ju zatiaľ pochvaľovali všetci, u ktorých recenzie som čítala.

A moje zhodnotenie a zopár skromných slov na záver? Už som sa vyjadrila, že som si čítanie až na poslednú tretinu veľmi užila. Avšak, čítalo by sa to ešte lepšie so snehom za oknami, kedy by mrázik kreslil prekrásne obrázky a ornamenty na okná. V knihe sa nevyskytuje nič rušivé, čo priam bije do očí a číta sa hladko, svižne (hneď keď sa prehryziete cez ten divný začiatok a prežijete koniec). A áno, hovorila som aj to, že je to klišé nad klišé. To je pravda, všetky postavy sú prototypom klišé ľudí s rôznymi vlastnosťami, dej je už od začiatku predvídateľný a pokiaľ by ste preskočili od prvej stránky príbehu po poslednú, o nič by ste neprišli. I napriek tejto skutočnosti je to výborné čítanie pri vianočnej a zimnej atmosfére, rozhodne niečo povinné do zbierky uzimených kníh. Chlapcom by som ju veľmi neodporúčala pretože je to predsa len viac-menej dievčenská presladená literatúra. Je to sladšie ako najviac klišé romantický film. Pokiaľ na to máte zrovna náladu, určite po knihe siahnite. Všetci občas máme náladu na oddychové čítanie, kde nás nič neprekvapí, nenachádza sa tam žiaden zloduch, iba kopa romantiky. Nech sneží to ponúka priam dokonale.

PLUSY

• Úžasná vianočná atmosféra
• Pútavý štýl písania
• Pekne poprepájané príbehy, kde všetko so všetkým súvisí
• Ľahké, oddychové čítanie ku kávičke, horúcemu kakau alebo čajíku
• Priam ako stvorené pre obdobie zasnežených Vianoc
• Romantika, nič napínavé
• Dobre odvedená práca prekladateľky
• NESKUTOČNÁ obálka!

MÍNUSY

• Lauren Myraclová
• Zlá záverečná tretina knihy
• Najotravnejšia hlavná hrdinka v histórii, dokonca prekonala aj Americu zo Selekcie
• Dielo vhodné iba pre jedno obdobie ročne
• Nenaplní čitateľa dokonale pokiaľ za oknom nesneží
• Nezaujímavý úryvok
• Zelené písmo

A čo vy, drahí čitatelia? Čítali ste túto knihu? Aký máte na ňu názor? Pokiaľ ste o nej písali recenziu, určite mi hoďte link do komentáru, rada si prečítam aj vaše názory! Aj vám sa tak veľmi páči obálka ako mne? Čo by ste mi ešte odporučili ako čítanie na zimu? Dúfam, že mi nejaké tipy napíšete! Prajem vám ešte krásny zvyšok večera. :)
P.S: Nezabudnite sa zapojiť do súťaže o 56 rôznych vecí + malé prekvapenie k tomu. Nájdete ju na tomto odkaze.

Charlotte.