RECENZIA: Andy Weir - Marťan

Originálny názov: The Martian

Séria: Marťan
Autor: Andy Weir
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2014
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 312
Počet kapitol: 25
Hodnotenie Goodreads: 4,38/5
Väzba: pevná s prebalom
Anotácia (na obale knihy):

Pred šiestimi dňami sa astronaut Mar Watney stal jedným z prvých ľudí, ktorí pristáli na Marse. Dnes nepochybuje, že bude prvý, kto na ňom aj zomrie.
Spočiatku úspešná misia na povrchu Marsu sa musí predčasne ukončiť pre piesočnú búrku, ktorá ohrozuje život posádky. Mark pri nej takmer zahynie, a keď sa preberie, nachádza sa v úplne novej životnej situácii. Ostal celkom sám na planéte, ktorá akoby sa ho zo všetkých síl pokúšala zabiť. Nemá ako oznámiť Zemi, že je nažive, a aj keby sa mu to podarilo, jeho zásoby ani zďaleka nepostačujú, aby prežil do príletu ďalšej kozmickej lode. 
Na druhej strane aj tak asi nebude mať dosť času, aby zomrel od hladu. Poškodené vybavenie, kruté marťanské prostredie a starý známy "ľudský faktor" so svojimi prešľapmi a chybami ho môžu zabiť oveľa skôr.
Mark však nie je ochotný len tak to vzdať. Vďaka svojej vynaliezavosti, technickým schopnostiam a zarytému odhodlaniu vytrvalo bojuje s jednou neprekonateľnou prekážkou za druhou. Vystačí mu silná vôľa a hlboké znalosti na to, aby prekonal neprekonateľné ?

Recenzia

Zdravím vás pri ďalšom článku od Charlotte. Na úvod by som sa vám rada ospravedlnila za nie veľmi príjemný fakt, a síce, že sa už čosi vyše týždňa neobjavil žiaden príspevok od nás. Neviem, aké dôvody na neaktivitu má Fay, ale tipujem, že tým najväčším bude škola a zároveň rapídny pokles voľného času. Nevyčítam jej to, maturitný ročník je jednoducho beštia požierajúca čas. Čo sa týka mňa, tiež v tom zohráva istú úlohu nedostatok voľna, ale priznám sa vám - posledné dva dni trčím doma so zápalom pľúc a jednoducho sa mi nič písať nechcelo. Premohla ma tá naša kamoška lenivosť. Ehm, prokrastinácia. 

Dosť vyhovárania sa. Za ten čas som behom necelých dvoch dní stihla prečítať veľmi známu knihu od Andyho Weira, Marťana. Má čosi vyše 400 strán, ale to mi nezabránilo v mojom odhodlaní zhltnúť ju čo najskôr. Dnes k vám prichádzam s recenziou práve na toto megafantastické dielo, ktoré som zbožňovala priamo od prvej vety po poslednú. Nemyslela som si, že ma chytí práve takáto literatúra, ale ako si môžete povšimnúť tak áno, chytilo ma to a neskutočne som sa pri čítaní bavila. Úvodom by som ešte chcela poznamenať, že titul nie je môj, a teda vám neviem prezradiť tú horibilnú sumu. Požičal mi ho spolužiak (spolu so Svetovou vojnou Z, do tej sa plánujem pustiť čo najskôr) a ja mu za to neuveriteľne moc ďakujem!

Stačilo týchto rečí na úvod, presuňme sa k samotnej analýze diela a skromného zhodnotenia odo mňa. Začnem, ako už obyčajne, krátkym obsahom. Tu vlastne ani nie je čo napísať, snáď len toľko... Misia Ares 3 spočívala v tom, že NASA vyslala na Mars šesťčlennú posádku na mesačný výskum. Všetko šlo až perfektne hladko, pokým ich na šiesty sol nechytila piesočná búrka so silou vetra 175 kilometrov za hodinu. Aby sme si vyjasnili, čo je to sol, tak to je čosi ako deň na našej planéte s tým rozdielom, že je o 39 minút dlhší. Nezdá sa, že by to nejako ovplyvnilo život pretože je to zdanlivo malý časový posun, ale ak máte na Marse prežiť štyri roky, je to dosť. 

[9:09] MOM: Posielate ma do kozmu v kabriolete.                                                             [9:25] HOUSTON: Otvory zakryjete plášťom z habu. Poskytne vám dosť aerodynamiky na prechod marťanskou atmosférou.                                                                                  [9:38] MOM: Takže s plátennou strechou. To je hneď lepšie.

Počas búrky NASA nariadila zrušenie misie a všetky sa úspešne presunuli k odletovému modulu, až na jedného, Marka Watneyho, ktorého zranila odfúknutá anténa a zmizol v búrke. Komandérka ho nemohla nájsť a všetci si mysleli, že Watney na Marse zomrel a pobrali sa so zničenou morálkou na orbitu a do kozmickej lode (ospravedlňte ma, ak nemám nejaké pojmy správne, ale nie som špecialista na interplanetárny život). Čo však nevedeli bolo to, že Mark Watney prežil. Odkázaný sám na seba s nedostatkom jedla na Bohom zabudnutej planéte. A takto mal prežiť štyri roky, do príchodu novej posádky projektu Ares 4, ktorého odletový modul je, len tak mimochodom, vzdialený od Marka 3200 kilometrov. 

Už od začiatku vedel, že sa k nemu musí dostať, ale to nebol ani zďaleka ten najväčší problém. Problémom  bolo: kde zohnať jedlo na štyri roky, keď mu má vystačiť ani nie na rok a pol? A ako sa, sakra, spojí so Zemou keďže komunikácia zlyhala? Jeho situáciu veľmi pekne vyjadrujú prvé tri vety knihy: "Som v riti. Zhodnotil som všetky fakty a došiel k vedecky podloženému záveru. V riti." Ako to vlastne s Markom dopadne, a či vôbec prežije v neľútostných podmienkach mnoho nebezpečných dní, sa už môžete sami dočítať v knihe Marťan od Andyho Weira...

Zas som ako na koni a mohla by som vám pokojne opísať trojstranový obsah celého začiatku Marťana, ale to by som vás najskôr unudila k smrti a vy by ste nemali absolútne žiaden čitateľský zážitok, takže som to jednoducho skrátila a som toho názoru, že som neprezradila ani príliš veľa, ale ani málo. Akurát na to, aby ste dielo mohli sami zhodnotiť po prečítaní. Formality máme za sebou, pozrime sa na moju recenziu a to, ako sa mi titul páčil.

... Ale viete čo? "Kilowatthodiny na jeden sol" sa hrozne hlúpo píšu. Vymyslím tej jednotke nejaký iný vedecký názov. Jedna kilowatthodina na sol bude... môže to byť čokoľvek... ehm... akosi mi nič nenapadá... Budem jej hovoriť "nindžapirát".

Prvou rozoberanou zložkou bude obal. Niekedy si ho dávam niekde k predposledným odstavcom, inokedy ho zhodnotím ako prvý fakt. Existuje už niekoľko verzii Marťana, ale zatiaľ som všetky videla iba v pevnej väzbe s prebalom, nadšenci a milovníci paperbackov asi nie sú nadšení. Každopádne, tesne po premiére filmu sa v obchodoch a na internete objavil aj filmový vzhľad, ale tomu som sa úspešne vyhla. Nemám rada filmové obálky, nepáčia sa mi a odrádzajú ma od čítania pre jeden jednoduchý dôvod - kniha je STÁLE viac ako film a nedajú sa zlúčiť dokopy pretože vo filme je veľa pozmeneného alebo úplne vynechaného. Mám teda pôvodné, prvé slovenské vydanie a absolútne nekonečne ho zbožňujem! Je škoda, že mám titul iba požičaný, ale až si budem Marťana kupovať, jednoznačne siahnem po tomto vzhľade a to bez jediného zaváhania. To, ako vyzerá môžete, očividne, vidieť na fotkách. Pod oranžovo-červeným prebalom sa nachádza úplne jednoduchá pevná väzba odená do červenej farby s bielym strohým nápisom. Pripomína mi to Metro a to je len ďalší plusový bodík k dobru. Prebal sa mi ohromne páči a je presne taký, aký má byť - na poličkách upúta oko pozorovateľa a skoro so stopercentnou pravdepodobnosťou po knihe siahne, aspoň podľa mojej skromnej mienky. Pasáž, čo je vypísaná v zadu je tiež fajn, z jednej napínavej časti, ale chýba mi tam posledná veta tej kapitoly. Tú vám prezrádzať nebudem, nech ostane zahalená rúškom tajomstva, ale faktom je, že som sa pri nej nasmiala. 

Uh, už som sa dostala k smiechu? A to som chcela najprv vyriešiť preklad a formálnu úpravu, ale to nevadí. Tak pekne som si načala rozprávanie o knihe, že sa mi to nechce prerušiť. Smiech, áno. Viete si predstaviť dielo, ktoré vás dostane na každej stránke a všade sú iba vtipné narážky a jednoduchý humor, aj napriek faktu, že je hlavný protagonista v poriadnej kaši? Nie? Nuž, toto je presne ten titul čo vás rozosmeje s každým prevrátením strany. Vedci a botanici majú čosi do seba a ak sú takí zábavní, ako Mark Watney, potom by som sa s nimi milerada porozprávala. Snáď jedného dňa... Nepretržité narážky na to, ako NASA vkladá monumentálnu kopu peňazí do úplných zbytočností nemohli chýbať. Dodávali čítaniu šmrnc a pocit domáceho pohodlia. S Markom Watneym som sa určite nenudila i keď je kniha písaná formou denníka, to znamená, že tam nie je zrovna veľa priamej reči. Vždy som považovala nedostatok dialógov za problém a tie časti by som najradšej preskočila, ale pri Watneym to bolo iné. Tu by som najradšej preskočila nezmyselné rozhovory vedcov z NASA a iba si užívala príbeh jedného strateného Marťana. Za toto Andyho Weira veľmi cením a teším sa na ďalší román od neho!

Samotný obsah... nezvyknem sa vyjadrovať k tejto problematike, nuž i toto je výnimka pri dnešnej recenzii. Asi ste, podobne ako ja, zvyknutí na relatívne jednoducho stráviteľné čítanie bez zložitých vedeckých výrazov a matematicko-fyzických výpočtom s nádychom chémie vo vzduchu. V Marťanovi boli na každej stránke takéto úkazy a pred začiatkom čítania som tipovala, že nebudem najskôr rozumieť nič a tie pasáže preskočím prelistovaním, ALE! Je tam všetko vysvetlené tak, aby tomu pochopil aj obyčajný laik a absolútny neznalec týchto tajuplných vôd. Prepočty boli koniec-koncov jednoduché a ak sa nejakému nádejnému matematikovi alebo fyzikovi chce, nech si to vypočíta sám nezávisle od Marka. Možno mu to osladí atmosféru pri štúdiách na strednej či vysokej škole, ktovie. Weir zrejme vynaložil množstvo úsilia na to, aby knihu napísal zrozumiteľne pre širokú verejnosť. A, dámy a páni, môžem oslavne a so spokojným hlasom prehlásiť, že jeho pokus bol nadmieru úspešný. Marťan patrí k dielam, ktoré keď chce človek napísať, musí problematiku dlhé roky študovať. Predpokladám, že Andy nebol výnimkou. 

[11:49] WATNEY: ...Povedzte posádke, že som nažive! Čo je to s vami, k.rva?               [12:02] JPL: ... Dajte si pozor na jazyk. Všetko, čo napíšete, sa naživo vysiela do celého sveta. [12:15] WATNEY: Pozrite! Cicky! -> (.Y.)

K prekladu a editovaniu nemám čo povedať. Nečítala som to v originálnom jazyku, a tak neviem, či sa medzi angličtinou a slovenčinou vyskytujú výraznejšie odchýlky. Jediné, čo musím opäť vytknúť ako pri Selekcii je práca editora. Opäť som sa stretla so zablúdenými úvodzovkami a zopár ďalších kozmetických chýb sa našlo tiež. Podobne za to musím strhnúť pol hviezdičky z celkového hodnotenia, ale po obsahovej, náučnej a satiristickej stránke je bezkonkurečne hodnotenie päť z piatich. Prácu prekladateľa hodnotím kladne, popasoval sa s dosť ťažkým orieškom vzhľadom ku všetkým vedeckým poznámkam a zložitým výpočtom. 

Záverečnú zložku mojej recenzie tvoria postavy. Teda, lepšie povedané, iba jedna jediná postava. Dokopy sa ich tam vyskytovalo neúrekom, ale najdôležitejší bol, pochopiteľne, Mark Watney. O ostatných si pamätám len okrajovo a veľmi hmlisto pretože neboli pre hlavnú zápletku dôležití. To je zároveň aj dôvod, pre ktorý nebudem hĺbkovo rozoberať ostatných. Čo však môžem tvrdiť je to, že táto kniha je výnimočná aj v tom zmysle, že sa tu nenachádza ani jeden záporný charakter, skutočne nič. Celý svet túžil zachrániť Marka Watneyho a počas románu to nik nesabotoval, dokonca ani Čína, hoci v čisto teoretickej rovine poľahky mohla. Nenechala v tom Marka samého.

Mark Watney je kapitola sama o sebe a tvorí výraznú a dôležitú zložku celej knihy. Ako som už spomenula vyššie, je písaná formou Markovho denníka a ukazuje nám akúsi jeho spoveď. Občas sa čitateľ stretne aj s kapitolami z pohľadu tretej osoby, väčšinou keď sa pohľad rozprávača prenesie na inštitúciu NASA. Zvyšok je písaný v prvej osobe, ja-rozprávanie. Ani také knihy ma predtým nebrali, ale Marťan je opäť kdesi inde ako ostatní. Označila by som ho aj za prelomovú literatúru súčasnej doby. Ten, kto Marťana čítal mi to môže pokojne vyvrátiť alebo potvrdiť do komentáru, rada si vypočujem aj pohľady a postoje iných.

Už po niekoľkýkrát som odbočila od témy, mala by som so sebou čosi robiť. Späť k nášmu hlavnému protagonistovi, ktorého môžem s čistým svedomím nazvať "hrdinom" a nie preto, že tak sa to používa v terminológii. Mark Watney skutočne je hrdina príbehu a určite si ho zamiluje každý, všetci do jedného už pri prečítaní prvých viet (tie som vám s láskou prepísala na koniec úvodného obsahu vyššie). Ostal na Marse, neľútostnej a nebezpečnej planéte, celkom sám a bez podpory. Nemal sa s kým spojiť, nemal dostatok jedla na to, aby vydržal do príchodu posádky Ares 4 a obklopovala ho iba červeno-oranžová púšť. Taký terén ma celý Mars. Ani náhodou by ste tam nenašli stopy po vode, baktériách a relatívne normálnej pôde, veď táto planétka má atmosféru ako temer dokonalé vákuum. A púšť je tam aj napriek tomu, že vonku býva sviežich -60 stupňov a nižšie. Nemôžeme zabúdať na to, že Mars je oproti Slnku ešte ďalej než naša milá Zem. Aj skrze tieto nepríjemné a bolestne pravdivé fakty si Mark našiel čas pre odľahčený humor a vlnu sarkazmu, počas celého pobytu to nevzdal a dokázal vydržať iba s niekoľkými nadávkami. Mars ho chcel jednoznačne zabiť lebo mu hádzal pod nohy polená väčšie, ako máte vy na dvore, ale on to zvládol. Jasné, veľakrát to chcel vzdať, vyjsť von a počkať, kým sa mu minú zásoby kyslíka, ale ponechal si zdravé zmýšľanie a ukázal svoju bojovnosť. Chcel prežiť a držal sa toho zubami-nechtami. Občas vymýšľal také veci, ktoré by na um možno nezišli ani riadne školenému pracovníkovi NASA na vysokej úrovni, preukázal kreativitu a odvahu. Neraz podstúpil skúšky čo ho mohli stáť život, ale jemu to za to stálo. Aj tak nemal čo stratiť. Mark Watney je jedna z mojich najobľúbenejších postáv spomedzi všetkých, ktorí mi už prešli popod ruky. A ak by takýto človek reálne existoval, určite by som si s ním s radosťou podala ruku a zložila svoj imaginárny klobúčik čiernej farby dole z hlavy na jeho počesť. Úžasne spracovaný charakter bez jedinej chybičky. Andy Weir dotiahol svojho protagonistu k dokonalosti.

Premýšľal som o zákonoch na Marse.                                                                                   Áno, viem, je hlúpe špekulovať o takýchto veciach, ale mám fakt dosť voľného času.       Existuje medzinárodná dohoda, podľa ktorej si žiadna krajina nesmie nárokovať nič, čo neleží na Zemi. Podľa inej zase v prípade, že nie ste na území žiadnej krajiny, platia námorné zákony. Mars je teda "medzinárodnými vodami".                                                                             NASA je americká nevojenská organizácia, ktorá vlastní hab (pozn., hab je miesto, kde Mark žil a mal zásoby vody a jedla). Kým som v ňom, podlieham americkým zákonom. Len čo vyjdem von, ocitám sa v medzinárodných vodách, až kým nevojdem do rovera (pozn., vozidlo na prevážanie sa po Marse), kde už zase platia americké zákony.                                          A teraz, čo sa mi na tom najväčšmi páči: Ak všetko pôjde dobre, dostanem sa do Schiaparelliho krátera a prisvojím si MAV Aresa 4 (pozn., odletový modul). Nik mi to výslovne nepovolil, takže kým nebudem vnútri a nespojazdním komunikácie, aby som sa spojil s NASA, budem mať pod kontrolou plavidlo v medzinárodných vodách bez povolenia jeho majiteľa či kohokoľvek iného.                                                                                                         Inak povedané, budem pirát! Vesmírny pirát!

Ešte mám jeden plus, o ktorom by som sa rada zmienila v tomto kratučkom prídavnom odseku. Realistickosť. Pri týchto žánroch sa s tým autori zväčša nedokážu popasovať tak, aby bolo všetko uveriteľné, no pri Marťanovi sa to stalo skutočnosťou. Verila som slovám autora všetko a najviac ma potešilo to, že nenastalo žiadne "zbližovanie sa ako v klasických klišé filmoch". Každý si držal od Marka odstup pretože prosto smrdel. Úžasné realistické zobrazenie prostredia a perfektný dej zasadený v ňom. Nemám čo vytknúť.

A záver? Určite vám môžem túto knihu odporučiť a nenechajte sa odradiť tým, že sa tam vyskytuje nespočetne veľa vedeckých prvkov spojených s prírodovedeckými predmetmi. Mark vám to vysvetlí tak, že to pochopíte. Siahnite po tomto titule a nebudete ľutovať jednak po obsahovej stránke a po druhé... kto by nechcel, aby sa mu na poličke vynímala takáto kráska? Ja teda rozhodne chcem a plánujem si Marťana kúpiť v dohľadnej dobe. Týmto by som ešte raz chcela poďakovať spolužiakovi za poskytnutie knihy!

PLUSY

• Realistickosť a uveriteľnosť deja
• Originálne, novodobé, svojské
• Profesionálne vyobrazené prostredie
• Postavy premyslené, bezchybné
• Zaujímavý príbeh
• Napätie, adrenalín
• Pútavý štýl písania, doslova vás to pritlčie k posteli a vy nemôžete robiť nič iné, než knihu dočítať
• Vtipné a humoristické pasáže
• Neznudí vás to už v polovici, práve naopak - ostanete napnutí ako guma v trenkách už len z toho, či mu tie zemiaky v habe vyklíčia

MÍNUSY

• Editor by to nemal flákať

A čo vy? Čítali ste Marťana od Andyho Weira? Ak áno, aký máte na dielo názor? Ak ste aj vy písali recenziu, určite mi ju nalinkujte dolu do komentárov! Zaujala vás moja recenzia? Čo by som mala zmeniť a zlepšiť? Píšte vaše rady do komentárov, sú pre mňa cenné ako zlato a pomáhajú mi rásť a zlepšovať sa v tom, čo robím. Ďakujem za každú podporu, prečítanie, komentár a prípadné sledovanie blogu. Vážim si to. Prajem vám krásny zvyšok dňa!

Charlotte.