RECENZIA: Francesca Haig - Ohnivá kázeň

Originálny názov: The Fire Sermon

Séria: The Fire Sermon
Autor: Francesca Haig
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2016
Vydavateľstvo: YOLi
Počet strán: 360
Počet kapitol: 33
Hodnotenie Goodreads: 3,64/5
Väzba: brožovaná
Anotácia (na obale knihy):
O štyristo rokov po jadrovom výbuchu, ktorý zničil civilizáciu aj prírodu, sa stal zo Zeme primitívny svet. Hoci sa radiácia stratila, z neznámeho dôvodu sa rodia iba dvojčatá. Jedno dvojča je vždy alfa - po všetkých stránkach telesne dokonalé; a druhé omega - postihnuté väčšími či menšími deformáciami. Spoločnosti vládne koncil álf, ktoré si privlastnili to málo zdrojov, čo zostalo na svete, zatiaľ čo omegy odvrhujú a vypaľujú im na čelo značky. Alfy hlásajú svoju nadradenosť, no napriek všemožnému úsiliu nevedia uniknúť pred krutou skutočnosťou: keď zomrie jedno z dvojčat, zahynie aj druhé.
Cass je vzácny typ omegy postihnutej jasnovidectvom. Zatiaľ čo jej brat Zach získa moc v alfskom Koncile, ona sa odváži snívať najnebezpečnejší sen zo všetkých: sen o rovnosti. Za to, že si predstavuje svet, v ktorom by si boli alfy a omegy seberovné, má ju na muške Koncil aj hnutie odporu omeg.

Recenzia

Srdečne vás zdravím, moji najmilší čitatelia! Ubehli už skoro tri mesiace od doby, kedy som sa vám takto hlásila naposledy, no zmohli ma jednak povinnosti a zároveň aj nepekná kamarátka prokrastinácia v kombinácii s maturitou. Avšak, s mesiacom apríl prichádzam s recenziou na túto dystopickú knihu od skvelej autorky Francescy Haig, ktorá prišla s týmto zaujímavým nápadom poňatia zničeného sveta. Viete si predstaviť lepší spôsob, akým začať mesiac apríl, než plnohodnotnou recenziou? 

Toto dielo som dostala vďaka spolupráci s úžasným vydavateľstvom YOLi, ale to vy už iste všetci poznáte. Spadajú pod známy Ikar a rozhodli sa slovenským nadšencom čítania priniesť ešte viac kvalitnej literatúry, avšak len s jediným zameraním, a to Young adults. V rámci tejto spolupráce už na začiatok prízvukujem, že som si titul nekúpila za vlastné peniaze. A či sa mi kniha samotná páčila, sa dozviete nižšie. Ak máte záujem o tento skvost alebo iné zaujímavé knižky vychádzajúce pod krídlami YOLi, môžete si od nich niečo vybrať na ich stránke YOLi a tento odkaz vás presmeruje práve na Ohnivú kázeň. Tú si môžete kúpiť v zľave za 11,95€ namiesto 13,90€. Nuž, teraz sa už vrhnime po hlave priamo na recenziu.

*°*°*°*°*°*

Príbeh nám odhaľuje zničený dystopický svet po jadrovej vojne, konkrétne 400 rokov po nej, kedy sa Zem dokázala ako-tak spamätať z výbuchov a radiácia temer vymizla. Avšak, takéto brutálne jednanie ľudí vybavených technikou muselo priniesť následky pre svet a ľudskú civilizáciu ako takú. Po rokoch, kedy Slnko nebolo cez enormné množstvo prachu vidieť a všetky vtáky oslepli, sa začali odrazu, z ničoho nič rodiť deti - dvojčatá. Jedno po všetkých stránkach perfektné, zdravé, silné, pôvabné, nazývané alfa. Druhé ukazovalo zápornú stránku života, takzvané omegy sa rodili s telesným postihnutím, alebo horšie - výnimočné prekliatie dostali omegy navonok dokonalé ako alfy, no ich postihnutie sa nenachádzalo na tele, ale v mysli. Boli to jasnovidci. Odvrhnutí ako od álf, tak od omeg.

Zopár dokonalých jedincov sa rozhodlo, že nechcú byť brzdení svojimi slabšími, naničhodnými dvojčaťami a tým vznikol Koncil vedený radou najmocnejších álf, ktoré riadili všetko tak, ako to poznáme aj my (parlament, prezident, kráľ,..). Ovládli omegy a ich spolunažívanie, spoločne budovali svet odznova, osady, dediny, mestečká a Wyndham - hlavné, majestátne mesto určené výlučne pre tých "lepších" z dvojice detí. Systém fungoval počas celých tých desaťročí bez chyby - v útlom veku dvojčatá rozdeľovali a omegy mali na čele vypaľované poznávacie znaky, podobne ako to bolo počas druhej svetovej vojny so Židmi, alfy sa chodili vzdelávať do škôl a neskôr zaberali významné či menej významné posty. Napriek tomu sa mali dobre a nechýbalo im nič, čo sa o ich slabších súrodencoch povedať nedá. Tí živorili v zlých podmienkach a na poliach, a tie, samozrejme, neprodukovali dostatok obživy, často ich umáral hlad a smäd. Mocní však museli držať omegy pri živote pretože Matička Príroda to zariadila jednoducho - ak zomrie jedno dvojča, musí ho nasledovať aj to druhé. Ak jeden cíti bolesť alebo ho postihne choroba, veľmi rýchlo to zistí aj ten druhý, presne ako woodoo bábiky. Napriek vzájomnej neznášanlivosti musia žiť viazaní tajomným putom.

Do príbehu vstupuje mladá jasnovidka Cass, ktorú s bratom Zachom oddelili nezvyčajne až v pokročilom detskom veku - dvanásť rokov. Tak dlho dokázala dievčina skrývať svoje magické, nadľudské schopnosti a vyrastať s rodinou. Avšak, za posledné roky sa program Koncilu výrazne sprísnil a omegy naň doplácali viac, než kedykoľvek predtým. Niekoľko rokov po rozdelení dvojčat sa do popredia dostáva mladý, ambiciózny muž s hrozivou prezývkou Reformátor s množstvom nepriateľov na krku. Nie je to nik iný ako Zach a v rámci zabezpečenia jeho života je Cass odvedená do takzvaných Hosťovských izieb, o ktorých doposiaľ kolovali len legendy. Tak isto ako o ostrove, na ktorom vraj žijú omegy mimo dozoru álf a predstavujú tak neskutočné nebezpečenstvo a ohrozenie Koncilu. A ak existujú Hosťovské izby, môže skutočne existovať tajomný ostrov, kde by mohla Cass žiť slobodne a pridať sa k chýrnemu hnutiu odporu omeg? A na čo vlastne využíva Koncil tabu techniku a mysteriózne nádrže? Podarí sa Cass odhaliť ich tajný, zhubný plán? To, a ešte oveľa viac sa dočítate v samotnej knihe Ohnivá kázeň.

*°*°*°*°*°*

Poprvýkrát som zahliadla Ohnivú kázeň na Facebookovej stránke YOLi a priznám sa vám, nič ma neťahalo k tomu, aby som jej venovala svoj čas či peniaze, a prečítala si ju. Zbožňujem knihy od nich a ako som už vyššie spomínala, tento mesiac sa bude niesť v znamení recenzii práve s mottom "Na krídlach príbehov." Avšak, v tomto prípade som si povedala, že to radšej vynechám a možno si to časom rozmyslím. Po niekoľkých vymenených e-mailoch som na recenziu dostala práve Ohnivú kázeň, niekto musel chcieť, aby sme sa my dve stretli.

Obálka ma svojim spôsobom neuveriteľne zaujala, nachádza sa na ňom všetko. Dvojica, útržky z knihy, papierový svet, oheň, únik. Jediné, voči čomu som mala najprv výhrady bola celková tmavá farba. Vedela by som si ju predstaviť aj v príjemnejšej tmavomodrej, ale naživo ten titul vyzerá omnoho vábivejšie, než na fotkách. YOLi si opäť dalo záležať na zvýraznení istých častí na obálke a to nielen vpredu, ale aj na boku a vzadu. Vďaka tomu pôsobí kniha "živšie", akoby sama dokázala dýchať a vlastnými silami chcela prerozprávať svoj príbeh. Zároveň sa drží lepšie, nešmyká sa z rúk.

Výhradu mám voči úryvku na zadnej strane obálky, nezaujatého človeka môže čiste teoreticky odradiť. Takisto som to mala pri čítaní úryvku k Nech sneží, radšej by som ho šupla dovnútra a na zadok napísala anotáciu. Existuje množstvo ľudí, ktorí knihu ani neprelistujú, len prečítajú zadnú ukážku a položia opäť na pult, malo by tam teda byť niečo zaujímavé, niečo, pri čom sa človek pozastaví a povie si: "Páni, to vyzerá fantasticky, tá knižka má svoj potenciál!" a odnesie si ju so sebou k pultu.

Prevedenie je geniálne, kvalitné, pri čítaní sa ani náhodou nestane, že sa prehne nepríjemne v boku a zanechá škaredé ryhy. Už som to spomínala niekoľkokrát pri ostatných recenziách a poviem to zas - toto na knihách od YOLi a Slovartu zbožňujem, snažia sa vyladiť všetky možné nedostatky, dokonca aj problematiku prehýbania sa bočnej strany obálky.

Použitý papier je mimoriadne kvalitný, ľahký ako pierko, príjemný na dotyk, výrazne zlepšuje zážitok z čítania. Nevýhoda sa odráža vo väčšej hmotnosti, ale mne to vôbec nevadilo, práve naopak. Podtrhlo to pocit živej knihy. Prvé dni, ešte predtým, než som začala Kázeň čítať, som zvykla len tak náhodne knižku otvoriť, kochať sa jemným papierom a nasávať vôňu novoty. Mala som to šťastie, že mi pravdepodobne prišiel jeden z prvých kusov vôbec, a teda som to mala priamo z tlače. Vôňa dreva, vôňa samotnej knihy bola výrazná, udierala mi do nosa, milovala som to. Po čase už, bohužiaľ, nie je taká výrazná, ale to predsa vôbec nevadí, všakže?

A teraz k samotnej vnútornej forme a príbehu. Napriek počiatočným ťažkostiam a prvotnému problému sa do knihy poriadne začítať, som sa do trilógie od pani (slečny?) Haigovej zamilovala. Je pravda, že ten úvod bol naozaj nemastný-neslaný, ale to je pravdepodobne nezbytné pri predstavovaní nového sveta, iných reálií a podobne. Prvých tridsať strán to bol boj, lúskala som ich niekoľko dní, Mala som dokonca strach a kládla som si otázky, či to vôbec dočítam, či nesklamem tých, ktorí obetovali svoj čas a dielo mi zaslali, no našťastie sa to príjemne rozbehlo. Príbeh má svoju hlavu aj pätu, zároveň nechýba ani odôvodnenie toho, prečo sa to spočiatku tak ťahá. Keby čitateľov autorka vtiahla priamo do tohto postapokalyptického sveta, pravdepodobne by sa iba horko-ťažko zorientovali a trvalo by to príšerne dlho. Takto síce budú musieť prežiť nezáživnosť, no tá prinesie, pochopiteľne, skvelé a šťavnaté plody.

Nemám rada... fajn, toto vyjadrenie nie je pravdivé, takže ho pozmením - zväčša nemusím knihy písané v prvej osobe, radšej si oddýchnem pri er-forme, keďže tam ma irituje menej vecí a hneď viem, ktorá postava si čo myslí a čím si v minulosti prešla. Po prvých stránkach zvyknem ohrnúť nos a povedať si: "Ew, prvá osoba, no zbohom buď." Bohužiaľ, takáto ja som a týmto sa fanúšikom ich-formy ospravedlňujem. Zrejme si kladiete otázku - načo nám to tu tá dievčina rozpráva? Nuž, dámy a páni, drahí čitatelia, pretože pri knihe Ohnivá kázeň som si až niekde za polovicou uvedomila, že je písaná v prvej osobe a nie tretej. Predstavte si, vyše stoosemdesiat strán som žila v omyle, ani na moment som sa nad tým nepozastavila a brala to ako knihu a príbeh podávaný z nezávislej strany vševediaceho rozprávača. A ak si už ja nevšimnem takýto základný aspekt, môžete si vydýchnuť, znamená to totiž, že ma dej naozaj vtiahol a neobsahoval ani jeden jediný rušivý moment. Kázeň vás pohltí, ak jej dáte šancu. K autorkinmu štýlu písania a vyjadrovania nemám nič, čo by som vytkla. Bolo to na "vtedajšiu" knižnú dobu realistické, čítavé, bez logických nezmyslov. Skláňam, prosím pekne, poklonu.

Zároveň s týmto mi nedá nevizdvihnúť šikovnú prácu prekladateľa, pána Martina Štulrajtera. Toho, samozrejme, touto cestou srdečne zdravím a ak to čítate, tak mám iba dve slová - geniálna práca! Síce sa v knihe často vyskytovali holé, obyčajné vety, predpokladám, že za to on nemôže a tie horšie momenty čítania sa hneď vykompenzovali s tými lepšími. Ak vezmem do úvahy aj edit textu, nachádzalo sa tam zopár preklepov a chýb, niektoré vyslovene bili do očí, čo sa mi u YOLi stalo po prvý raz. To ako jediné kazilo inak príjemne prekvapivý (v kladnom zmysle) dojem z knihy, ale ako hovorí môj milovaný priateľ - "Dokonalé veci nie sú pekné."

Dej naberá pozvoľný spád, trochu napätia môže čitateľ očakávať až približne v tretej, záverečnej tretine. Mne osobne to, ale vôbec nevadilo a tie mierne pasáže som si užívala. Mimoriadne sa mi páčili opisy krajiny po jadrovom výbuchu a jej zregenerovaní sa po niekoľkých storočiach, rovnako ako cestovanie Cass a Spachtoša, čo je vlastne taký jej "priateľ" a navzájom si pomáhajú keďže sú si podobní a obaja sú omegy. Ako sa títo dvaja stretli vám, milí moji, neprezradím, aby som vám zbytočne nekazila zážitok z čítania, no verte mi - máte sa na čo tešiť. Ich únik z Wyndhamu bol pozoruhodný, náramne sa mi pozdávali i pasáže, kde sa u Cass prejavoval jej výnimočný jasnovidecký inštinkt, ktorý ju neraz dostal aj z tých väčších problémov. Celý svet je zaujímavý, ale v konečnom dôsledku sme nemali veľmi možnosť sa zoznámiť do detailov s jeho reáliami, takže budem držať vieru v nápravu pri ďalších dvoch častiach. Taktiež som bola zvedavá aj na to, ako vyzerajú napríklad také zničené mestá, pozostatky predsa museli zostať, a že poriadne!

Poslednou zložkou, ku ktorej by som sa veľmi rada vyjadrila, sú, ako inak, postavy. Tie nemôžu chýbať v žiadnej recenzii, avšak do tejto si vyberiem naozaj iba zopár. Bolo ich tam neúrekom, ak by som chcela vypísať všetky a napísať aj ako na mňa pôsobili, zostali by sme tu veľmi dlho a je dosť možné, že by vás táto recenzia unudila k smrti. Ach, ale to už opäť odbieham do končín nepodstatných.

Cass je asi najdôležitejšou figúrkou v tejto knihe a v rukách má omnoho väčšiu moc, než by si mohol nádejný vášnivý čitateľ myslieť. Jasné, oplýva špeciálnym nadaním jasnovidectva, nemá žiadnu komplikovanú mutáciu a ani chýbajúce časti tela, no jej život nie je jednoduchý. Predstierať dvanásť rokov, že ste alfa a popri tom trpieť silnými snami a nočnými morami nie je žiadna zábava. Cass svojim víziám podľa môjho skromného názoru nikdy neprikladala toľko vážnosti, koľko sa od nej očakávala a počas knihy sa hrozne podceňovala. Prišla mi ako taká tragikomedická hrdinka, to jej: "Som obyčajná, to, že dokážem predvídať veci, čo môžu ohroziť všetky alfy na čele Koncilu vôbec neriešim, však normálka, nie?!" ma dokázalo miestami vytočiť do nepríčetných hladín. Je to klišé, je to zlé, je to trápne. Beztak zachráni celý svet a jej charakter bol miestami tak vyhrotený a otravný, až som skoro nadávala. Ale povedzme si otvorene, to nie je jej chyba, je to chyba samotnej autorky, a tá v tomto smere zlyhala. Zaujímavý, skvelý, človeka pohlcujúci príbeh narušiť hrdinkou nesebavedomou, chorobne "skromnou", eh, to nie je moja šálka kávy.

Spachtoša som už tiež zmienila vyššie, jej parťák, jej kamarát, jej priateľ. Obetavý, poväčšinou mĺkvy, aspoň teda zo začiatku, avšak veľmi príjemný. Neprekážal mi, práve naopak - obľúbila som si ho hoci nie som fanúšikom, respektíve takzvaným "shipperom" jeho a Cass. Bolo pozoruhodné, ako mal chuť žiť a zabávať sa, pomáhať malým deťom i napriek tomu, čím si v minulosti prešiel. Môže sa zdať miestami tak trošku otravný, ale to sa predsa dá ľahko odpustiť, áno?


Môže sa zdať, že Zach, brat našej jasnovidky Cass, je nebezpečný a neuveriteľne dôležitý, avšak zdanie zvykne na prvý pohľad klamať. Samozrejme, pre svet álf a Koncilu je jednou z hlavných figúrok, už keď má tú svoju desivú prezývku (tú tiež nespomeniem, veď si počkajte na samotnú knihu), no pre príbeh nie je až takým prínosom. Neovplyvní celý chod, moc sa do vecí Cass a Spachtoša nemieša, je to skôr postavička v pozadí. Omnoho väčšiu moc má takzvaná Spovedníčka, taktiež na strane Zacha. Jedná sa o výnimočnú omegu, mocnú jasnovidku. Tá kartami teda zamáva poriadne a je všadeprítomná počas celej knihy. Tak, ako ju vkuse cítila za krkom Cass, tak isto som ju vnímala aj ja a čakala, kedy náhodou vyskočí spoza kríkov a zniči všetko, čo sa snažila Cass nájsť, vybudovať. Spovedníčka, zvláštna to postava a mne je ľúto, že sa do jej životného príbehu nezabŕdlo o niečo viac. Zaujímali by ma všetky podrobnosti, rada by som odkryla aj tie najtmavšie zákutia tejto ženy a dozvedela sa jednoducho viac. Jednoznačne ma svojou výnimočnosťou dostala.

Poslednou postavou čo stojí za zmienku je Gajdoš (a jeho sestra, ale tá mi v prvej časti tejto série neprišla až taká vážna, hodná zmienky, no niečo mi vraví, že karty svojou prítomnosťou ešte poriadne zamieša). Pozadie toho, ako sa v knihe zjavil a čo je vlastne zač vám objasňovať nechcem, v rámci zachovania nulovej hodnoty spoilerov v tomto článku, no mne prišiel ako človek (i skrze fakt fiktívnosti) skvelý. Odvážny, nebojácny a hlavne racionálny. Má silný charakter a obrovský potenciál, na neho sa teším spomedzi všetkých asi najviac v ďalšom pokračovaní. Dokážem si ho predstaviť ako váženého mladíka, svalnatého, s vážnym pohľadom a veľmi racionálnym zmýšľaním. Nie je v ňom ani štipka zla či vypočítavosti. Ak by som si musela vybrať jednu postavu, s ktorou by som sa chcela v reálnom živote stretnúť, jednoznačne by u mňa vyhral on, a to na plnej čiare.

Kniha Ohnivá kázeň si svoje hodnotenie na Goodreads, 3,64, určite zaslúži a ja by som jej nedala ani viac, ani menej. Ponúka nám úplne nový pohľad na svet, do dystópie prináša zasa niečo iné, svojim spôsobom originálne, užijeme si pri nej skvelé chvíľky plné relaxu, no na konci to trochu prituhne a my zažijeme aj kúsok napätia či drámy. Skvelé "počteníčko", akoby to charakterizovali naši susedia z Českej republiky, ale má svoje muchy a rozhodne sa dá vylepšiť v mnohých ohľadoch. Cesta za piatimi hviezdičkami nebude vôbec jednoduchá, no ak sa to autorke podarí, budem len rada. Som si síce vedomá aj toho, že málokedy predčí druhý či tretí diel ten prvý, ale musíme dúfať, však? Toto dielo môžem odporučiť milovníkom postapokalyptického sveta, takým, čo hľadajú niečo nové a chcú si prečítať o novej anomálii. Ak ich láka primitívny svet z praveku až staroveku, len smelo do toho!

PLUSY

• nový náhľad na zničený svet
• množstvo prírodných aspektov
• príjemný spád deja
• dobrý začiatok trilógie, vízia sľubného pokračovania
• príbeh tajuplný, ešte nás môže zaskočiť a odhaliť veci tajné
• vzbudzuje v čitateľovi zvedavosť
• nádherná obálka
• tá vôňa knihy!
• uveriteľnosť deja
• žiadne logické chyby v tejto časti, hluché miesta
• kvalita spracovania, zároveň aj fajn preklad

MÍNUSY

• slabší začiatok
• postava Cass mohla byť lepšie premyslená
• niektoré situácie by som skrátila
• príliš málo strán
• občasné preklepy

Čítali ste už Ohnivú kázeň od pani Haigovej, alebo sa na ňu ešte len chystáte? Ach, alebo nebodaj vás tento žáner neberie? Aký máte názor na túto recenziu, čo môžem vylepšiť a posunúť tak svoju kritickú tvorbu ďalej? Ako sa vám páčia fotky? Svoje názory určite nezabudnite napísať do komentárov, každá spätná väzba je pre mňa mimoriadne dôležitá a vážim si vzájomnú komunikáciu s vami, drahí čitatelia. Dúfam, že máte krásne dní a netrpíte nepríjemnou alergiou, ktorá dokáže poriadne pokaziť zážitok z jari. Majte sa krásne!

A.